Brandon Baysová už zažila mnoho autogramiád, a preto jej fotografovanie neprekáža. Výrazy a pózy má odskúšané a len ťažko sa ju dá prehovoriť na iné. Dopredu upozorňuje, že ak sa zasmeje na plné ústa, na snímkach bude vyzerať ako šialenec. S humorom mrká na fotografa a dodáva, že tak to už v jej veku býva. Čochvíľa bude mať šesťdesiat. Napriek tomu sa cíti výborne ako nikdy predtým. Po nádore s veľkosťou basketbalovej lopty niet ani slychu.
Nie je v Bratislave ani dva dni a vie o jej zákutiach toľko, že rodák ostáva v nemom úžase. Brandon Baysová po pár hodinách samotárskej prechádzky v Starom Meste vie, kde majú kvalitnú organickú kávu bez chemických prísad a kde zase najkvalitnejšiu čokoládu. Spontánne sa priznáva aj k tomu, že kedysi mala voči bývalému Československu predsudky. Keď bola ako turistka po prvý raz v Prahe, nevedela, čo môže od ľudí čakať. Z duchovného hľadiska. Veď komunizmus všetku spiritualitu potlačil. Brandon pomáha ľuďom po celom svete, ale dokáže to iba vtedy, ak oni túžia spoznať pravdu, vyhrnú si rukávy a pôjdu hlboko do svojho vnútra. „Myslela som si – uf, to dopadne... Bola som veľmi prekvapená, keď som zistila, aké veľké srdcia Česi a Slováci majú a ako veľmi túžia nájsť svoju vlastnú pravdu a vrátiť sa domov,“ hovorí Brandon. Domovom pritom nemyslí krajinu, kde sme sa narodili. Myslí tým vrátiť sa k sebe.
