Podľa psychológov by prechod na zimný čas nemal robiť problémy. Ľudia si zvykajú horšie na letný čas. Jeho zásadní odporcovia tvrdia, že skrátenie rannej fázy spánku narúša biorytmus organizmu a vedie k stresom a mnohým ochoreniam. Každý, kto si ráno zvykol vstávať skôr, vie, že v lete je budenie v skorších ranných hodinách znesiteľnejšie ako vstávanie do jesennej až zimnej tmy. Takže aj tu nastáva problém.
HODINY V NÁS. Veľkej väčšine ľudí sa vtedy zhoršuje nálada, sú akosi mimo, nemajú na nič chuť, do tmy a sychravého času sa im horšie vstáva. Nemusí však ísť len o poruchy nálady, lebo...
Poriadok organizmu udržiavajú takzvané vnútorné biologické hodiny. Fungujú podľa špeciálnych cyklov – biorytmov. Tie zaručujú pravidelný rytmus činností všetkých telesných orgánov najmä v závislosti od denného svetla a striedania spánku a bdenia. Ich regulátorom a kormidelníkom je najmä hormón melatonín. Vzniká v malej mozgovej žľaze – epifýze, nazývanej tiež tretie oko. Epifýza, hoci je akoby ukrytá pomerne hlboko v mozgu, reaguje citlivo na zmeny v dĺžke a intenzite svetla aj vďaka jeho vnímaniu očami. Biorytmicky precitlivení ľudia si nezvyknú ani na minimálny časový posun (najmä ak na to stále myslia) a môže u nich nastať porucha produkcie melatonínu. Najmarkantnejšie sú ohrozené práve vnútorné rytmy ich organizmu, ktoré sa za normálnych okolností menia každých 24 hodín. Sú to funkcie systému krvného obehu (zmeny frekvencie srdca, krvného tlaku), prekrvenie svalov, reakčný čas, funkcie pečene a obličiek, tvorba tepla látkovou premenou a jeho vylučovanie, kvalita a charakter pochodov regulujúcich teplotu organizmu, produkcia hormónov, psychomotorická výkonnosť.
