Vo filmoch, samozrejme, ide skôr o zhustenú kombináciu parkouru, street stunts, free runningu, akrobatickej gymnastiky a trickingu. Parkour však má svoju exkluzivitu. Nie je to extrémny šport, ale skôr umenie či disciplína, ktorá sa podobá cvičeniam ľahko akrobatickej sebaobrany v bojových umeniach. Základom je posilnenie schopnosti dostať sa bezpečne, plynulo a účinne „odkiaľsi niekam“ alebo „z bodu A do bodu B“ s použitím činností vlastného tela. Pomáha v prekonávaní akýchkoľvek prekážok okolitého prostredia – od vetiev stromov cez kamene, jamy a skaly až po zábradlia, schody, múry či kolmé steny. Tam, kde iní vidia problém, parkour vidí cestu. Vykonáva sa (trénuje) v meste (častejšie – je tam viac prekážok) aj na vidieku. Rozvíja fyzickú kondíciu, výdrž, obratnosť, rýchlosť, ale aj mentálne schopnosti. Dôležitou charakteristikou je efektivita (účinnosť). Športujúci sa nesnaží iba najrýchlejšie pohybovať, ale zároveň neplytvať energiou (ísť na nízku spotrebu), nezraniť sa a využiť čo najpriamejšiu trasu k cieľu. Neoficiálnym mottom tohto cvičenia je „byť a zostať, byť a vydržať“.
INŠPIRÁCIA Z VIETNAMU. Názov tejto fyzickej aktivity definitívne vznikol v roku 1998. Pochádza z francúzskeho le parkour, čo je vo voľnom preklade umenie pohybu. V slovenčine možno lepšie znie ako umenie loziť a vyliezť hocikde. Muž, ktorý vykonáva parkour, je traceur (stopár, vyhľadávač, sledovač), žena je traceuse alebo traceurka. Parkour sa inšpiroval mnohými zdrojmi, ale finálnu podobu vytvorili francúzski vojaci počas prvej vojny vo Vietname, aby unikli alebo sa priblížili bez ohľadu na terén. Rozvoj, definíciu a rozšírenie disciplíny má na svedomí cvičiteľ bojových umení a gymnastiky David Belle, ktorý ju spoznal vďaka otcovi, bojovníkovi z Vietnamu.
Parkour by sa mal začať pod vedením kvalitného trénera dôkladným rozcvičením šliach, kĺbov a svalov naťahovacími cvikmi (strečingom) celého tela. Samozrejmosťou sú dobre padnúce ľahké bežecké topánky s antišokovými (gélovými) vložkami a vzdušný športový odev. Niektorí športujúci používajú špeciálne rukavice ako ochranu proti odretiu. Niektorí trénujú bosí a D. Belle dodáva: „Bosé nohy sú najlepšími topánkami.“
