Pred krízou sa v rybníku, kde lovia headhunteri, pohybovalo už len malé množstvo talentovaných rýb. Na Slovensko prichádzali nové firmy a tie staré sa často rozrastali. Pozícií v strednom a vyššom manažmente pribúdalo, zato kvalitných ľudí ubúdalo. „Pred štyrmi rokmi som dokonca hľadal výkonného asistenta predsedu predstavenstva so znalosťou nemeckého a anglického jazyka. Potreboval som ho doslova niekde uchmatnúť, pretože na trhu nebol dostatok kvalitných ľudí. Firmy zároveň svojich ľudí preplácali. Obsadzovali pozície, ktoré by dnes už nezaplatili,“ hovorí Dalibor Slávik, senior konzultant a majiteľ headhuntingovej agentúry Slávik & Steel.
Ako prví boli podľa neho rozchytaní ľudia okolo štyridsiatky so životnými i pracovnými skúsenosťami. Po nich nasledovali odvážni juniori so znalosťou jazyka. Potom ako prišla kríza, pracovných pozícií ubúdalo a miesta sa rušili, škrty neobišli ani stredný a vrcholový manažment. Niektorí manažéri prešli na pozíciu v tej istej firme, ale v inej krajine, iní zmenili firmu úplne, ďalší zasa oblasť pôsobenia a podaktorí založili vlastný biznis. A niektorí ostali určitý čas bez práce.
„Počas škrtov firmy v podstate rozdelili svojich manažérov na silnejších a slabších. Tí slabší museli odísť,“ približuje Pavol Tóth, ktorý v headhuntingu pôsobí dlhé roky. To, či manažéri, ktorí ostali bez práce, dostanú ďalšiu šancu, závisí podľa neho od toho, čo firma hľadá. Vo väčšine prípadov firmy preferujú kandidátov, ktorí obhájili svoje posty. „Úlohou headhunterov je hľadať tých najlepších a zároveň najvhodnejších pre klienta. Nepátrajú primárne v radoch kandidátov, ktorí sú aktuálne voľní na trhu,“ dodáva P. Tóth. Hoci to môže znieť ako definitívny koniec kariéry, flintu do žita nehádže. Čo pre jednu firmu nemusí byť dostatočné, pre inú môže byť akurát. Kvalitní ľudia, ktorí sú zvyknutí manažérsky či podnikateľsky zmýšľať a konať, doma neobsedia. Vo vodách, kde lovci mozgov kandidátov hľadajú, ich je vidno aj naďalej.
