Mať tak čosi, čo by nás odnieslo ďaleko, bezpečne a rýchlo... Možno kedysi preblesklo hlavou nejedného z nich. Naplnenie snov však nebolo nikdy také reálne ako v dnešných časoch, keď nové vynálezy aj technológie umožňujú realizovať pôvodne akoby bláznivé plány. Je tu relatívne mladý snowkitting –šport, pri ktorom sa nielen užitočne hýbeme, ale aj blažene relaxujeme vo voľnej prírode. A pritom nás ťahá rozprávkovo funkčný drak.
ČÍNSKE ZAČIATKY. Prvé pokusy využiť šarkana (drak, po anglicky kite) ako ťažnú silu boli v Číne už v trinástom storočí. Začiatkom devätnásteho storočia experimentoval britský vynálezca George Pocock s ťažnými drakmi (veľkými šarkanmi) so štyrmi šnúrami. Tento systém sa používa aj doteraz na pohon rôznych vozidiel a lodičiek. V roku 1903 priekopník letectva Samuel Cody zostrojil draka, ktorý sa dal kormidlovať a mohol vyniesť človeka do výšky. Aby demonštroval silu svojich konštrukcií, ktoré zlepšoval, preplával kanál La Manche na loďke ťahanej veľkým šarkanom. Ďalší rozvoj drakov prišiel v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa dostali do výroby nové materiály na výrobu rozličných typov šnúr (napríklad kevlarové vlákna). Vďaka ich ľahkosti aj pevnosti sa rozšírili možnosti konštruovania kormidlovateľných šarkanov. Objavil sa nafukovací drak a v deväťdesiatych rokoch napríklad kitebuggy – kočíkové trojkolky ťahané šarkanom. Pokračoval aj vývoj drakov na vodu pre kitesurfing a neskôr aj na sneh pre snowkitting. Tento šport je veľmi populárny napríklad v Kanade, Švédsku či Fínsku, kde majú rozsiahle zasnežené pláne a vo Francúzsku či Švajčiarsku, kde sú zasa na snowkitting vhodné horské terény. Draky pomáhali rôznym dobrodruhom pri dobýjaní severného pólu alebo pri kurióznom „cestovaní“ krížom cez Aljašku.
Tento šport sa v ostatnom čase už rozširuje aj na Slovensku, lebo aj u nás sú preň priaznivé veterné podmienky. Aj zaujímavých lokalít s nekonečnými plochami a pozoruhodným horstvom je dosť. Na snowkitting treba vietor s rýchlosťou od troch či štyroch metrov za sekundu (štyri metre za sekundu zodpovedajú tretiemu stupňu Beaufortovej stupnice). Podľa dlhodobých štatistík máme dosť miest, kde je v zime dostatočne veterno. Ak vieme, že pod snehom je trávnatý podklad, stačí už pätnásťcentimetrová snehová pokrývka.
