Správame sa podľa toho, ako nás naučili. Nevedome. Veríme veľakrát tomu, že zbohatnúť sa dá iba podvodom, že nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa, a že peniaze kazia charakter. Že ten, kto chce byť dobrý, nepotrebuje byť bohatý. Vzorce správania, ktoré človek v detstve kopíruje zo svojho okolia, dokážu výrazne ovplyvniť jeho život.
Starí juhoamerickí Toltékovia tvrdili, že si na seba obliekame ľudskú podobu. Aby sme prežili. Keď túto myšlienku a niekoľko ďalších pred rokom nadhodil herec Jaroslav Dušek na českej konferencii Svoboda naŽivo, „ľudským podobám“ v hľadisku sa len tak dvíhali bruchá od smiechu (záznam je na YouTube.com). On sa bez mihnutia oka ďalej energicky prechádza po pódiu. Hľadá odpoveď. Ako byť slobodný?
„Hergot! Keď svet je taký odporný, hnusný, zložitý a okolo samí blbci. Jeden idiot vedľa druhého, mafiáni, prepojenia, nad tým reptiliáni (mimozemšťania), ilumináti, všetko je riadené z Mesiaca. Ako byť slobodný v takej zložitej situácii – keď okolo číha hypotéka, úver, úrad, pokuta, policajt, ktorý by mal chrániť, ale pokutuje? Ako byť slobodný v tej zvláštnej počítačovej hre, ktorú sme si vymysleli? V hre na obete a tyranov,“ hovorí J. Dušek a na krátku chvíľu sa zamyslí. Cesta, o ktorej hovoria Toltékovia, spočíva v tom, že sa človek odnaučí všetko, čo sa doteraz naučil. Inak je spútaný názormi a predstavami o svete, ktorým v detstve uveril.
