Putovanie cudzinou má svoj zmysel. Ľudia na čas opustia všednú realitu, aby našli odpovede na svoje životné otázky. Odchádzajú do vzdialených končín sveta, putujú po posvätných chodníčkoch, meditujú na vrcholkoch hôr alebo sa utiahnu kamsi do lesa. Väčšina sa vráti späť. Niektorí bez akejkoľvek zmeny. Samotná cesta vraj nestačí. Treba vedieť, čo na nej človek hľadá, a otvoriť sa tomu, čo život prináša. Až potom prichádza tá najťažšia časť – začleniť zmenu do každodennej reality.
Dalo by sa povedať, že ľudia sú veční pútnici a hľadači. Chcú svoj život držať pevne v rukách, túžia po úspechu, majetku, ale zároveň aj duševnom rozvoji. Využívajú skratky, držia sa príbehov úspešných ľudí a dúfajú, že keď skopírujú ich cestu, nájdu tie isté odpovede. Ale to, bohužiaľ, nejde. Každý má svoju vlastnú cestu. Hnať sa za niečím by vôbec nebol problém, keby sme popritom nezabúdali na tú najdôležitejšiu vec –žiť svoj vlastný život.
