Hoci sa k nám tento rok na jar správalo počasie dosť macošsky a namiesto rozpuku prírody sme zažívali skôr jej vyľakaný úkryt pod záľahou snehu a vody, predsa mnohí milovníci pohybu to nebrali do úvahy a vyrazili presvedčiť zimu aj chlad, že je čas zmeniť športový repertoár a začať behať, bicyklovať, jazdiť na kolieskových korčuliach či skejtbordoch.
Z tepla kancelárií a domovov však vyšli na svetlo sveta aj ľudia, ktorí zimu presedeli pri počítači, tablete alebo preležali pri televízore. Osobné váhy pôžitkárom postupne ukazovali podstatne vyššie čísla ako v lete či na jeseň a rána začali byť veľmi kruté – kým sa rozkývali, rozchodili. Ozývalo sa pukanie, praskanie aj vŕzganie. Ich kĺby sa akosi „zavarili“. Boli totiž minimálne používané a zvykli si na nečinnosť. Navyše dlhodobé sedenie predstavuje pre kĺby, šľachy a väzivá mimoriadne ťažkú činnosť, hoci pasívnu. A teraz by si mali poradiť s nadváhou aj prirodzenými pohybovými aktivitami. Vtedy sa aj mladí ľudia cítia ako starci.
NIJAKÚ PANIKU. Hýbať sme sa nezabudli, iba sa nám nechce a najťažšie je začať tak, aby sme si neublížili. Ale pozitívny vplyv pohybu na telesné a duševné zdravie sa začne prejavovať už po opatrných malých dávkach. Minimálnou dennou pohybovou aktivitou by mala byť na začiatok rýchlejšia chôdza, tak niečo vyše poldruha kilometra. To predstavuje spotrebovanú energiu sto kilokalórií. „Slabšie povahy“ môžu začať zahrievacou chôdzou na piate poschodie (ak jedno poschodie má zhruba dvadsať schodov). To predstavuje okolo štyridsať kilokalórií. Na intenzite treba pridať po troch až piatich dňoch. Chôdza by mala byť rýchlejšia (štyri až šesť kilometrov za hodinu) a nie iba na rovine v meste, ale skôr v prírode, kde stúpame aj klesáme. Dobré je pridať a spestriť pohyb – ak je možné – prácou v záhrade a domácim jarným upratovaním. Za určitú kvalitu sa považuje spotrebovanie aspoň dvetisíc kilokalórií týždenne rýchlou chôdzou, behom, bicyklovaním či jazdou na kolieskových korčuliach. Pohyb sa dá podľa zváženia raz až dvakrát spestriť loptovými hrami.