Zdalo by sa, že nie je nič jednoduchšie, ako pripraviť si dokonalé odpovede a ukázať sa v tom najlepšom svetle. Personalisti sa s otázkami preto hrajú čoraz viac. Zatiaľ čo jeden kandidát odhaduje, koľko balónov by sa zmestilo do miestnosti, iný vymýšľa, ako by sa dostal von z mixéra, keby sa scvrkol na veľkosť ceruzky. Spôsobov, ako viesť pohovor inak, je viacero. Jedným z nich je aj behaviorálne interview.
Zamestnávatelia väčšinou preferujú flexibilných, proaktívnych a komunikatívnych zamestnancov, ktorí majú chuť neustále sa vzdelávať. Ibaže – koľko ľudí, toľko chutí. A existuje zároveň viacero rôznych interpretácií jedného slova. Razom môže vysvitnúť, že človek, ktorý sa prezentuje ako tímový hráč, vlastne iba celý život pracoval v kolektíve. Nič viac a nič menej. Čo tradičný pohovor odhaliť nemusí, po tom ten behaviorálny cielene pátra. Prepracovanými otázkami sa snaží odhaliť, ako kandidát počas svojej profesionálnej praxe reagoval na konkrétne problémy v konkrétnych situáciách.
ČO SA NESTALO. Behaviorálne interview ide do hĺbky. „Kandidáta sa nepýtame na faktografické údaje, ktoré uvádza v životopise, ale snažíme sa odhaliť, ako sa správal v určitých situáciách. Ak napríklad pracoval na projekte, pýtam sa, ako ho manažoval, s kým spolupracoval, ako riešil konfliktné situácie a prečo postupoval tak, ako postupoval.
