Klimatizácia by mala vykonávať komplexnú reguláciu kvality vzduchu ochladzovaním alebo ohrevom, filtrovaním, zvlhčovaním aj odvlhčovaním a korekciou prúdenia tam, kde sa nedá vetrať prirodzeným spôsobom. Ľudia by mali mať pocit pohodlia a komfortu. Ale ak je v miestnosti viac ľudí, navyše rôzneho pohlavia, často nastáva boj a hľadanie kompromisov medzi požiadavkami na chod klimatizácie. O tom, ako klimatizáciu správne nastaviť, aby vyhovovala všetkým, sa vedú nekonečné spory. Najmä v otvorených kanceláriách sa ženy a muži nevedia dohodnúť, čo je príjemná pracovná teplota. Ženy sú zimomravejšie a pri teplote, ktorá je chlapom príjemná, dámam drkocú zuby. Muži sa viac potia, nuž túžia častejšie po chlade. Za hodinu vypotia vyše 250 mililitrov, kým ženy 180 mililitrov potu. Jedni aj druhí argumentujú šéfom, že kvôli nesprávne nastavenej klimatizácii sa nemôžu sústrediť na prácu. Predpisy, ktoré by nastavenie klimatizácie v pracovnom prostredí upravovali, sú pomerne nekonkrétne. Pri rôznych administratívnych prácach či práci s počítačom, keď pracovníci vykonávajú sústredený výkon, sa uvádza optimálna teplota v teplom období roka minimálne 23, maximálne 27 stupňov Celzia a prípustná teplota od 20 do 28 stupňov. V Česku určuje novelizovaná vyhláška z marca tohto roka, že klimatizácia nemá miestnosť ochladzovať na menej ako 24,5 stupňa Celzia. Zamestnávateľ na Slovensku musí zabezpečiť, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu spôsobujúcemu teplotnú nepohodu.
PROBLÉMY ĽUDÍ. Jeden z hlavných problémov s klimatizáciou je v tom, že miestnosť zvyčajne nechladí rovnomerne, ale prúd vzduchu sústredí do viacerých miest. Ľudia potom trpia bolesťami hrdla a krku, majú dýchacie problémy, pocity zapchatého nosa, trpia rozličnými zápalmi prínosových a čelových dutín, uší či tvárových nervov, zápalmi močových ciest a rôznymi druhmi „zmrznutia“ ramena a „seknutia“ v krku, medzi lopatkami či v krížoch. Na nesprávne regulovanú klimatizáciu búrlivo reagujú alergici, ľudia s oslabeným imunitným systémom a zvýšenou precitlivenosťou na chlad.
Hoci je klimatizácia správne nastavená, môžu ľudia zle znášať prechod z klimatizovaného do vonkajšieho teplého prostredia. Pred takou zmenou sa aj odolným odporúča zostať pár minút v neklimatizovaných priestoroch, napríklad vo vestibule alebo na chodbe, aby si organizmus vyrovnal teplotu a nezažil tepelný šok. Ten možno zmierniť aj tak, že sa pred odchodom z klimatizovaného priestoru napijeme nechladeného nápoja.
