Koža je dôležitý, pomerne zložitý, najväčší a vývojovo najstarší telesný zmyslový orgán. U dospelého má plochu od poldruha po dva štvorcové metre a váži približne dvadsať percent celkovej hmotnosti človeka. Teda niekedy až pätnásť kilogramov. Jej hrúbka sa mení v závislosti od veku, pohlavia a, samozrejme, výživy. Hrúbka podkožného tkaniva je najtenšia na viečkach, ale na niektorých miestach tela (napríklad na bruchu či bokoch) môže u ľudí s nadváhou dosiahnuť desať centimetrov, ba aj viac.
ČO O NÁS PREZRÁDZA? Farba kože závisí od jej hrúbky, rozloženia melanínu (hnedého kožného pigmentu) a od sfarbenia podkožného tkaniva (žltšia farba podkožného tuku hovorí o výraznejšej prítomnosti karoténu, červenšia o množstve a stupni nasýtenia krvného farbiva hemoglobínu kyslíkom). Pri väčšom množstve redukovaného hemoglobínu, ktorý je menej nasýtený kyslíkom, má tkanivo modrasto červenú farbu. Suchá, olupujúca sa koža je priesvitnejšia, tmavšia a nažltlá. Je tiež dôležitým ukazovateľom množstva telesných tekutín aj teploty. Mazovými a potnými žľazami sa zúčastňuje na látkovej výmene a dýchaní. Sú v nej zakončenia nervových vlákien, receptory, ktorými koža zaznamenáva podnety rôzneho druhu a intenzity. Receptory sú prispôsobené na vnímanie dotyku, chladu, bolesti, pálenia, hmatu či tlaku. Dôležité sú aj erotogénne stimuly, ktoré koža sprostredkuje. Na koži vidno takisto mnohé vnútorné choroby, napríklad cukrovku či zápal pečene. V ostatnom čase pribúdajú alergické reakcie – od svrbenia a pálenia až po najkomplikovanejšie deformačné príznaky.
