Móda diktuje, ako máme vyzerať v zime a ako v lete. Jednou z ideálnych predstáv je svalnatý, dohneda opálený muž a žena športového vzhľadu s pleťou farby cappuccino. Aby sa človek priblížil módnemu ideálu, je schopný všetkého. Konzumuje kvantá anabolických steroidov a hodiny trávi opaľovaním pod lúčmi z najrôznejších prirodzených i umelých zdrojov.
Prirodzené svetlo sa skladá z viditeľnej a z neviditeľnej časti spektra. Neviditeľná má infračervenú a ultrafialovú zložku. Ultrafialová (UV) časť spektra má v závislosti od vlnovej dĺžky žiarenia tri podskupiny: UV-A, UV-B a UV-C. Každá má svoje účinky a nezameniteľné špecifiká. Žiarenie rozličných vlnových dĺžok preniká do rôznej hĺbky pokožky, a teda rôzne pôsobí. Čím je vlnová dĺžka väčšia, tým hlbšie preniká do kože. S tým súvisia aj možné zmeny, ktoré konkrétne žiarenie vyvoláva.
UV-A preniká až do spodných vrstiev kože, vyvoláva takzvanú včasnú pigmentáciu (opálenie) kože, pretože stmavol už jestvujúci pigment melanínu. Súčasne však poškodzuje elastínové a kolagénové vlákna pokožky, ktorá stráca pružnosť a starne. Stmavnutie je rýchle, objaví sa už po niekoľkých hodinách. Ale keďže sa netvorí nový pigment a reaguje len jestvujúci, stmavnutie je prechodné a po pár dňoch sa stráca. Na UV-A žiarení je založená väčšina solárií a horských sĺnk, ktoré sa využívajú na kozmetické účely. Táto časť spektra má menšie riziko než žiarenie UV-B, ale podľa ostatných výskumov nie je také neškodné, ako sa donedávna predpokladalo.
