Po prehýrenej noci má človek často ťažkú hlavu, ktorá akoby sa premenila na kováčsku dielňu a hrozí „výbuchom“. Ústa sú zdrevenené, triaška zachvacuje celé telo, žalúdok je rozhojdaný a postihnutý cíti zvláštnu psychickú slabosť. Názov ťažkostí, ktorým sa ľudovo hovorí „opica“ či „kocovina“, pochádza pravdepodobne od Nemcov. Tí vidia po nekontrolovateľnej zábave kocúra (Kater) a niekedy ho aj počujú nariekať (Katzenjammer).
V spisovnej slovenčine ide o pľuštenie, čo je metafora odvodená z ľudovej meteorologickej terminológie od slova „pľušť“ (čľapkanica, nečas). Je to dôsledok zložitých chemických reakcií, ktorými sa organizmus zúfalo snaží eliminovať nadmerné množstvo alkoholovej kombinácie. Na to sa najviac využíva veľké množstvo vody, minerálov, stopových prvkov a vitamínov, najmä vitamínu C.
Pľuštenie vrcholí, keď sa telo alkoholu už takmer zbavilo. Alkohol však spomaľuje vyplavovanie antidiuretického hormónu, ktorý reguluje vstrebávanie vody aj minerálnych látok v obličkách, a tak telo trpí nežiaducim odvodnením (dehydratáciou) a stratou potrebných minerálov. To je spolu s „jedovatými“ farbivami a inými prímesami farbených alkoholov obťažujúcich pečeň nízkym obsahom cukru v krvi, a chemikáliami, ktoré si telo vytvorilo, aby alkohol vypudili, najhlavnejšou príčinou pľuštenia. Ide najmä o cytotoxické látky, ktoré dokážu poškodzovať chemickú továreň v pečeni. Práve tie sú zdrojom väčšiny nepríjemných pocitov a popisovaných známych príznakov.
