Zlomenina z priveľkej námahy (pochodová, bežecká, z preťaženia) a následná patologická únava vzniká, ak sa športujúci nedokáže vlastnými kompenzačnými mechanizmami vyrovnať s nadmernou záťažou. Kosti totiž takmer po celý život pripomínajú stavenisko a sústavné prestavbové práce.
Majú bunky, ktoré odbúravajú, čo je poškodené alebo nefunkčné, a dodávajú hmotu tam, kde jej treba najviac. Za rok sa môže človeku vymeniť až desať percent kostry. Jej architektúra sa prispôsobuje zaťažovaniu, kým nepresiahne možnosti. Inak sa musí pokúsiť o zmenu alebo zlyháva. Vnútornú štruktúru tvoria trámce, obvod je tvrdý a kompaktný. Všetko funguje tak, aby minimum stavebného materiálu a prestavieb unieslo maximum záťažových potrieb. Adaptácia a postupná remodelizácia kostí v zmenených podmienkach si žiada istý postup a čas.
ZÁŤAŽOVÝ ŠOK. Extrémne tréningové dávky môžu zapríčiniť únavovú zlomeninu. Zlomeniny kostí predkolenia či priehlavku najčastejšie vznikajú v príprave na preteky, po nadmernej klasickej bežeckej záťaži v ťažkom teréne, pri nezvyčajných tréningoch na tvrdom povrchu (opakované šprinty po betóne, asfalte). Vtedy sa môže lámať ramienko panvovej kosti v rozkroku, čo sa často a mylne považuje za natiahnutie slabín. Príznaky nemožno porovnávať s klasickou zlomeninou, ktorá vzniká zvyčajne náhle pri úraze. Únavová sa objaví pri preťažení na určitý čase. Ako keď dlhšie ohýbame oceľový drôt na tom istom mieste, až postupne stráca pružnosť aj silu a praskne. Kosť je živý mechanizmus, preto začne pobolievať miesto, kde sa stal mikroúraz trámčekov a spojovacích lamiel a permanentná prestavba nestačí zachraňovať škody. Spúšťa sa síce „záchranný“ systém, ale nastáva chaos v prestavbe. Patologický útvar („klin“) možno zreteľne vidieť aj na röntgenovej snímke asi tri týždne po vzniku bolestí. Kosť nie je typicky zlomená, ale značne poškodená a jej pevnosť klesá. Ak preťaženie trvá, „klin“ sa zväčšuje, v mieste jeho tvorby môže pri aj minimálnej náhlej záťaži (doskok či odraz) vzniknúť klasická zlomenina. Zvyčajne je však stav taký bolestivý, že športovca vyradí z tréningu a nastáva trápenie s presnou diagnózou. Často sa to rieši ako iný problém a po čase sa zlomenina z preťaženia zahojí aj sama. Ale pri nesprávnej diagnóze a terapii môže problém trvať aj vyše pol roka a nezriedka treba aj komplikovanú operáciu. Ak sa problém zlomeniny z preťaženia rieši od začiatku, hojenie trvá len necelý mesiac.
