V roku 1906 ho viedenský detský lekár Clemens von Piquet po prvý raz použil na označenie ochorenia, ktoré človek poznal už dávno. Ukázalo sa, že smrť na alergický šok má na svedomí prudká systémová alergická reakcia. Posunutím stavu obranyschopnosti organizmu k precitlivenosti môže vyvolávať astmu, sennú nádchu či atopický ekzém.
Jarná vegetácia pomerne vysokému percentu turistov či rekreačných bežcov robí nevídané ťažkosti. Začínajú ich páliť oči, nezvyčajne často slzia, očné bielka im sčervenejú, okrem toho kýchajú, kašlú, tečie im z nosa, majú zdurené sliznice dýchacích ciest. Príde malátnosť, únava, poruchy spánku. Znižuje sa psychická i fyzická výkonnosť, pracovná schopnosť je naštrbená, zhoršuje sa kvalita života.
Ľudský organizmus – hoci je vlastne zdravý a bez ťažkostí – sa správa alergicky ako anarchista. Začína búrlivo až hystericky reagovať na poletujúce peľové zrnká vetromilných kvitnúcich rastlín. Sú schopné vyletieť až do výšky päť kilometrov a s pomocou vzdušných prúdov preletia aj sto kilometrov. Peľová alergia patrí medzi najčastejšie alergické ochorenia a za ostatných desať rokov jej výskyt u dospelých vzrástol na šesťnásobok a u detí až desaťnásobne. Takmer 40 percent našej populácie prichádza minimálne raz ročne do ambulancie alergológa. V tomto hrôzostrašnom percente je nadmieru vysoký podiel bežcov s alergickým ochorením. V určitých obdobiach roka musia užívať lieky, ktoré umožňujú aký-taký životný a športový komfort alebo normalizujú zdravotný stav.
