V reštauráciách s indickou, thajskou, vietnamskou a mexickou kuchyňou varia zahraniční šéfkuchári tak ako vo svojej domovine. „Len jedno musíme prispôsobiť slovenskému či, lepšie povedané, európskemu jazýčku – pálivosť,“ hovorí o kuchyni reštaurácie Krishna na Dunaji jej majiteľ Sanjay Kumar Rai. To, čo je pre Inda slabučké ako čaj, znesie našinec s lapaním po dychu. Pri vyššom stupienku pikantnosti by horel všetkými smermi. Doslova, pretože sila alkaloidu zvaného kapsaicín sa rozleje do každého tkaniva. Pravdivé je tvrdenie, že feferónka štípe dvakrát.
Začiatok konzumácie vyzerá celkom nevinne. Kapsaicín sa totiž uvoľňuje postupne pri žuvaní, takže požiar nastáva až po chvíli. „Ak hosť nemá skúsenosti so štipľavými kuchyňami, spravidla kričí o vodu,“ opisuje skúsenosti šéfkuchár Ladislav Hužík z bratislavského LemonTree. Aj on prispôsobuje inak autentické thajské jedlá tunajšiemu jazýčku. Vodu však k stolu nenesie. Nepomôže, pretože alkaloidy sa v nej nerozpúšťajú. Požiar v ústach hasí mliekom, paradajkovou šťavou, syrom, chlebom či neutralizujúcim citrónom.
V ZOZNAME VELIČÍN. Pred dvoma rokmi oslávil storočnicu organoleptický test amerického chemika Wilbura L. Scovilla na určovanie pálivosti paprík. Potreboval na to päť odvážlivcov, ktorí testovali roztok papriky, vody a cukru, až kým nebol „silnejší“ než voda. Do života uviedol teda novú veličinu – pálivosť a jej jednotky nazval SHU (Scoville heat units). Vrchol stupnice ohraničil 15 miliónmi SHU, čo znamená silu čistého kapsaicínu. Koľko pálivosti pridelili dobrovoľníci jednotlivým odrodám papriky, to záviselo od ich subjektívnych pocitov. Preto sa neskôr začali robiť testy kvapalinovej chromatografie.
