Informácie o tanorexii sa začali v odbornej literatúre objavovať okolo roku 2005. Hoci podľa dosiaľ zistených skutočností nejde o klasickú závislosť, ale o jednu z mnohých závažných foriem návykového správania. Ľudia trpiaci tanorexiou sa v chorobnej miere a vysokej frekvencii vystavujú slnečnému žiareniu, či už prirodzenému alebo v soláriách. Často sú schopní spôsobiť si až nebezpečné slnečné popáleniny. Symptómy ochorenia ešte neboli dôsledne popísané, ale medicínski vedci na tom pracujú. Základným prejavom tanorexie je intenzívna úzkosť v blízkosti a pri pohľade na opáleného človeka a neustála starosť o farbu vlastnej kože. Zjednodušene možno povedať, že závislými sa stávame vtedy, ak sme posadnutí predstavou o dokonalosti opáleného tela, naše správanie má charakter rituálov a strácame nad ním kontrolu, prepadáme pocitom zúfalstva, viny a chronickému strachu, že naše „vyblednuté“ telo bude vyzerať neatraktívne.
DOKONALOSŤ NAD ZDRAVÍM. Ľudia trpiaci tanorexiou si často svoju závislosť neuvedomujú. Vedia, aké riziko je spojené s nadmerným slnením, ale túžba po dokonalosti spôsobuje, že tento fakt ignorujú, prípadne majú pocit, že ich sa to netýka. A pritom nadmerné opaľovanie do tridsiateho roku života zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože až o 75 percent.
Tanorexia je zvyčajne záležitosťou mladšej vekovej kategórie, najmä žien a dievčat. Ani chlapci už nie sú výnimkou. „Pacienti“ zväčša nemajú viac ako tridsať rokov, no ochorenie sa nevyhýba ani staršej generácii. Jedinou liečbou je psychoterapia, ale porucha je nesmierne úporná a postihnutí neradi spolupracujú.
