Prvé posunutie lopty v stredovom kruhu na úvod moderného futbalového divadla vykoná 12. júna 2014 na štadióne Arena Corinthias v Sao Paule normálne mentálne vybavený, ale ochrnutý človek (paraplegik). Pomôže mu pri tom takzvaný exoskelet, robotická obleková sústava, akási vonkajšia kostra ovládaná myšlienkou. Bude to reklama na pohyb, prvá verejná prezentácia modelu, „svadba“ človeka s užitočným robotikom. Tento technologický zázrak 21. storočia môže pozitívne zmeniť životy miliónov hendikepovaných. Ak všetko klapne podľa plánu a nenastane skrat v spojeniach, mladý postihnutý alebo postihnutá (ešte sa nerozhodlo o pohlaví ani o konkrétnej osobe, na ceremoniál trénuje deväť paraplegických mužov a žien vo veku 20 až 40 rokov) vstane z invalidného vozíka a kopne do lopty. Sledovať ho bude sedemdesiattisíc jasajúcich divákov na štadióne a poldruha miliardy ľudí pred obrazovkami po celom svete.
BRAZÍLSKY OTEC. Otcom myšlienky a vývoja tohto typu pomôcky je jeden z najslávnejších vedcov na poli neurologického inžinierstva Brazílčan Miguel Nicolelis. Pracuje v rámci Walk Again Project (projekte Opäť kráčaj) na Dukovej univerzite v Severnej Karolíne v USA. Tam vyvinul Brain – Machine Interface, „tlmočníka“ medzi ľudským mozgom a elektronickým zariadením. Zvyčajne tlmočí pre počítač, ktorý sa už s ďalšou elektronickou aparatúrou ľahko dohovorí. M. Nicolelis rozlúštil „reč“ mozgových buniek a vytvoril počítačový program, ktorý transformuje nervové vzruchy z mozgu na povely pre robotické časti „obleku“.
