Nachádza sa tiež vo všetkých telesných tekutinách. Vápnik je pre nás veľmi dôležitý – reguluje funkciu bunkových membrán, ovplyvňuje zrážanlivosť krvi, prenos nervového vzruchu, pružnosť svalových vlákien. Je v rovnováhe s fosforom a jeho hladinu ovplyvňuje aj vitamín D3, ktorý je potrebný na vstrebávanie vápnika z čriev. V lete sa preto kvôli stratám pri potení, dýchaní a močení treba ešte viac starať o dostatočný príjem vápnika. Jeho nedostatok môže spôsobiť únavové zlomeniny, svalové kŕče i nadmerné tvorenie zubného kazu. Zaťažovaný – nezriedka až preťažovaný – organizmus má spotrebu vápnika mimoriadne vysokú. Zo živočíšnej potravy sa táto látka vstrebáva lepšie ako z rastlinnej, ale vstrebávanie sťažuje nadbytok fosfátov v potrave. Zlepšuje ho, naopak, laktóza – mliečny cukor. Percento vápnika, ktorý sa absorbuje z jedla, kolíše medzi 20 až 50 percentami.
ŽELEZNÝ MUŽ (I ŽENA). Dôležitou súčasťou krvného farbiva je železo. Pri nedostatku vzniká málokrvnosť a oslabujú sa imunitné reakcie. Stravou sa vstrebe len desatina železa, preto si treba pomáhať výživovými doplnkami. Zaujímavé tiež je, že z rastlinných potravín (strukoviny, sušené marhule, sezamové a tekvicové semienka, mak, kokos) sa päťkrát lepšie absorbuje v prítomnosti vitamínu C a ovocných kyselín.
Význam majú aj draslík a sodík. Draslík, ktorého zdrojom sú najmä potraviny rastlinného pôvodu, má v bunke podobnú funkciu ako sodík v mimobunkovej tekutine. Pomer oboch udržiava takzvaná sodíkovo-draslíková pumpa. Draslík treba na normálnu činnosť kostrového svalstva, vlákien srdcovej svaloviny a pri spracúvaní cukrov. Stráca sa najmä pri poruchách tráviaceho systému. Nedostatok znižuje svalovú dráždivosť, spôsobuje spavosť, zápchu, zníženie tlaku, poruchy rytmu srdca.
