Polotovarov‚ ktoré sú v gastronomickom biznise známe ako convenience food (pohodlné potraviny)‚ sa niekedy stránime viac než prídavných látok v potravinách. V oboch prípadoch hádžeme všetko do jedného vreca‚ hoci nie je éčko ako éčko a rovnako nie je polotovar ako polotovar. Vyhlasujeme, že ani jedno do dobrej kuchyne nepatrí. Spotreba polotovarov i éčok je pritom vysoká. Stačí sa pozrieť, ako ich výrobcovia a distribútori ekonomicky prekvitajú.
ZAČNEME OD UDICE? Hosť by tomu povedal polotovar, profesionál hovorí o „konveniens“. Ten prvý má na mysli polodohotovené porcie i prípravky, z ktorých sa jedlo vyčaruje ako šibnutím čarovného prútika. Ten druhý ale vie, že hranice sú pružné. Anglický výraz „convenience“ sa prekladá ako pohodlie či vymoženosť. Convenience food znamená mrazené, konzervované a dehydrované potraviny a potraviny na rýchlu úpravu. Je to omáčka v prášku, ale aj konzervované ošúpané paradajky, bez ktorých si taliansku kuchyňu nevieme ani predstaviť. Poctivé mrazené lístkové cesto i rybie prsty. Bujónová kocka aj očistené zemiaky v desaťkilovom vreci.
„Nechcel by som, aby sa convenience z kuchyne celkom vytratilo. Znamenalo by to návrat zbytočnej ne- efektívnej driny. Keď sme kedysi potrebovali pár porcií kačaciny, museli sme si hydinu najprv ošklbať, vypitvať a naporciovať. Alebo načistiť za vagón zeleniny, samozrejme, s veľkými stratami na hmotnosti‚“ nechal sa počuť odborný poradca filmu Obsluhoval jsem anglického krále, odborník na gastronómiu a pedagóg Václav Šmíd. Ako však dodal, príprava jedla by už ďalej mala pokračovať v kuchárovej ručnej réžii.
