Prevaha „čiernych“ dní, keď neskôr svitá a skôr sa stmieva, láka mnohých na leňošenie, nižšie fyzické zaťažovanie a výraznejšiu konzumáciu nie veľmi zdravých potravín. To zvyčajne negatívne prispieva k ukladaniu vyšších zásob tuku a redukcii fyzickej i psychickej kondície. Absencia farieb prírody a najmä nedostatok denného svetla spôsobuje, že v tmavých mesiacoch si vyčerpáme zásoby slnečného svitu a energie, ktoré sme prácne nazhromaždili v lete.
Ak nestrávime priemerne stodvadsať minút na priamom dennom svetle a nie sme výraznejšie fyzicky aktívni aspoň trištvrte hodiny denne, môže sa nám to nepriaznivo prejaviť zvýšenou únavou, migrénou, nízkou kreativitou a depresívnymi náladami či smútkom. Čiže akousi „chrípkou duše“. Málokedy si ale uvedomujeme magický vplyv prirodzeného svetla, ktoré je hlavnou ochranou pred zlou náladou a výrazne sa podieľa na tvorbe serotonínu – katalyzátora dobrej nálady alebo mozgového hormónu šťastia. Často však problém nespôsobuje iba zlá nálada súvisiaca s jeho nízkymi hladinami.
SEZÓNNE PORUCHY. Rozladenie a nepríjemné pocity môžeme prekonať aj sami, ale prichádzajú oveľa nepríjemnejšie depresie. Patria k sezónnym emocionálnym poruchám. Takýto stav smútku môže postihovať štyri až šesť percent populácie a ďalších desať až dvadsať percent cíti ich miernejšiu formu, označovanú za zimnú melanchóliu. Ak stavy depresie začnú prekážať koncentrácii v práci, pri koníčkoch, v osobnom živote, vyplatí sa vyhľadať psychológa. Na hlboko melancholickú situáciu vnútra človeka často nestačí psychoterapia opakovaným dobrým, láskavým a všetko chápajúcim slovom. Treba začať užívať antidepresíva. Tieto stavy môžu totiž mať za následok zníženie imunity spravádzané častejšími chorobami, napríklad horných dýchacích ciest, virózou či nevysvetliteľnou chronickou únavou.
Niekedy nasleduje agresívne správanie, neurčité pobolievanie celého tela a z ničoho nič až diabolská chuť do jedla.
Veľmi často také problémy vidno u ľudí, ktorí trávia dlhé hodiny pri knihách a počítačoch. Zníženie množstva serotonínu v tele sa zvyčajne prejaví aj tak, že človek má chuť na čosi sladké. Cítime sa „pod psa“, zažívame nepriateľstvo k sebe samému, sme akoby vygumovaní, máme intenzívny pocit, že nič nedokážeme a nič dobré si nezaslúžime, že život nemá zmysel. Sladkosti to riešia iba čiastočne a dočasne. Ale svetlo a pohyb dokážu stimulovať tvorbu hormónu „lepšej nálady“.
ČO POMÁHA. Čoraz kratšie jesenné a zimné dni, výraznejšia absencia priameho slnečného svitu a len veľmi krátky aktívny pohyb za denného svetla môžu citlivejším narušiť biorytmus a vnútorné biologické hodiny. Rozsiahle biomedicínske výskumy preukázali, že pokusy o „prvú pomoc“ náhradou prirodzeného svetla „klasickým“ umelým (kancelárske neónky, bytové svetlo) organizmu nepomáhajú. Naopak, môže nastať až akási biorytmická dezorientácia. Najmä u tých, ktorí chodia spávať až o dvanástej a ukrajujú si z porcie veľmi prospešného dvojhodinového spánku pred polnocou.
Pre človeka, ktorý neznáša život bez slnka, sa vyplatí zobúdzanie tak- zvaným svetelným budíkom. Začína približne deväťdesiat minút pred predpokladaným prebudením zalievať spálňu stupňujúcimi dávkami svetla až po hranicu slnečného letného dňa. Organizmus tak plynule prechádza zo spánku do dňa bez emocionálneho šoku zo zúrivého zvuku budíka alebo načasovanej hlasnej hudby z rádia.
Osvedčenou metódou liečby sezónnej poruchy tohto typu je liečba svetlom (fototerapia). Špeciálne biolampy aspoň do istej miery nahrádzajú slnečný svit a výrazne zlepšia kvalitu života. Obyčajná „klasická“ lampa slnko nenahradí, lebo je veľmi slabým zdrojom svetla. Na účinný liečebný druh fototerapie sa používa svetlo s intenzitou až 2 500 luxov, čo je žiarenie zhruba desaťnásobne väčšie ako bežné osvetlenie. O dĺžke pobytu pred biolampou sa treba poradiť s lekárom. Zvyčajne je to viac dní po sebe tridsať minút až dve hodiny denne.
