Fínski saunológovia odporúčajú polievať kamene osminou litra vody raz za 12 až 18 minút. Pri oných pretekoch však kamene polievali každých tridsať sekúnd pollitrom vody. Preto v saune vznikla pri teplote približne 110 stupňov aj stopercentná vlhkosť. To je dlhotrvajúci termický stimul vyvolávajúci hypertermiu organizmu, vedie k opareniu a vplyvom telesnej teploty vyššej ako 41 stupňov Celzia k vnútornému tepelnému šoku.
Nastáva likvidácia telesných buniek životne dôležitých vnútorných orgánov a potom nie je nič platné ani lekárske potvrdenie, že saunovaný bol zdravý. Pri ochladzovaní skokom do studenej vody sa „zrážajú“ dve rozličné teploty – vody a tela. Pri náhlom ponorení klesne pulz a niekedy sa srdcová činnosť aj zastaví, nastáva kolapsový stav a bezvedomie. Na to má vplyv podráždenie kožných zakončení trojklaného nervu v tvári a nosnej sliznici chladnou vodou, ale aj reflexné zúženie ciev periférie tela pri náhlom zastavení dychu.
Podráždenie bodov citlivých na tlakové podnety v oblasti kmeňa ciev vychádzajúcich zo srdca zvyšuje napätie blúdivého nervu a má negatívny vplyv na funkciu srdca. Jeho činnosť sa spomalí až zastaví. To často predstavuje riziko nielen pre vnímavejšie osoby alebo športujúcich so zmenami vencovitých ciev srdca (napríklad ich zúžením), ale pri súhre okolností sa aj dobrí plavci môžu utopiť. V prevažnej väčšine je tento reflex prechodný jav a nemáva výraznejšie popísané následky. Riziko však je.
