Koža bráni a izoluje vnútorné orgány, chráni pred zranením, infekciami, chemikáliami, ale najmä pred ultrafialovým žiarením, je dôležitá pri regulácii teploty organizmu. Sú v nej aj senzorické receptory, ktoré umožňujú cítiť dotyk, tlak, teplotu či bolesť. V koži sa tvorí vitamín D, ktorý pomáha vstrebávať vápnik.
Pri potení ňou odchádza z tela voda, soľ, močovina a iné látky. Bunky vonkajšej vrstvy sú tesne spojené, ale umožňujú aj istú ohybnosť. Hrúbka kože sa mení podľa veku, pohlavia i výživy. Najtenšia je na očných viečkach a najhrubšia – dva až tri milimetre – na stupajach, teda plôškach nôh. Hrúbka podkožného tkaniva na bruchu či bokoch ľudí s nadváhou môže mať aj desať centimetrov.
Farba je výsledkom viacerých faktorov, napríklad hrúbky kože, rozloženia hnedého kožného pigmentu či farby podkožného tkaniva. Žltšia farba podkožného tuku znamená prítomnosť karoténu, červenšia závisí od množstva a stupňa nasýtenia krvného farbiva (hemoglobínu) kyslíkom. Pri väčšom množstve nenasýteného hemoglobínu je koža modrasto červená. Suchá pokožka je priesvitnejšia.
LEKÁRI VARUJÚ
Kožní lekári v ostatnom desaťročí poukazujú na viacnásobný rast citlivosti pokožky na slnečné žiarenie. Predpokladajú, že za to môže okrem iných faktorov chemizácia života, spotreba liekov, neúmerne dlhé pobyty na slnku a obľuba solárií. Pribúdajú aj alergické a fototoxické reakcie.
