„Mama ti navarila misu buchiet, až ťa za nimi ani vidno nebolo.“ Vlasta Burian v jednej zo svojich najlepších komédií presne udrel klinec po hlavičke.
Študujúci človek potrebuje doplniť energiu, ale k nej aj kulinársky zážitok a ten hrejivý domácky pocit. Skrátka, aj mamina láska ide cez žalúdok. Nuž a keďže sú mnohé mamy od škôl a internátov ďaleko, ich úlohu najčastejšie preberá menza.
Menza na severe
Dvadsať rokov podnikajú vo výrobe sóje bez eurofondov a ekologicky Čítajte O siedmej ráno vchádzajú do žilinskej Novej menzy prví hladoši. Omelety, párky, krupicová kaša, lievance, palacinky. Raz to a inokedy ono.
A keď sa o desiatej zatvoria dvere za posledným stravníkom, ostane len hodinka na premenu jedálne z raňajkovej na obedovú.
Do druhej popoludní si môžu prví študenti aj zamestnanci Žilinskej univerzity vybrať a vyskladať svoj tanier.
Niekedy je to dokonca dvadsať kombinácií, až sa ťažko rozhodnúť.
Plynule, bez akejkoľvek prestávky však prejde menza na podávanie neskorého obeda a večerí. A medzitým tu pripravia aj stovky bagiet, koláčov, plnených croissantov a iných výrobkov.
