Rok 1895: v Tatranskej Lomnici vládne slávnostná atmosféra. V osade, ktorá sa neskôr veľmi rýchlo zaradí medzi prirodzené centrá Vysokých Tatier, otvárajú nový Kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici. Obdivuje ho celé Rakúsko–Uhorsko.

Kúpeľný dom sa zaraďuje medzi najmodernejšie stavby vo vtedajšej strednej Európe. Na výstavbe sa nešetrilo, liečebné zariadenie sa mohlo porovnávať s tými najlepšími v západnej Európe. Dobové médiá sú plné pozitívnych kritík.
Rok 1970: Vysoké Tatry hostia majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach. Ide o jedno z najväčších športových podujatí vo vtedajšom Československu.
Tatry ukazujú svetu novú tvár na čele so športovým Areálom snov. Svet uznanlivo prikyvuje – prvýkrát sa všetky podujatia svetového šampionátu sústreďujú na jedno miesto. Architektonický koncept následne „skopírujú“ aj severské krajiny.
Rok 2020: po polstoročí sa panoráma Vysokých Tatier pri pohľade od Štrbského plesa mení. Najvyššie položená tatranská osada získava novú „atrakciu“. Vyhliadkovú vežu.
A má to byť len začiatok. Tatranská Štrba pripravuje zmeny územného plánu, ktoré pripravujú pôdu pre nové projekty. Od revolúcie pritom v Tatrách nepribudla nová stavba, ktorá by zniesla prísnejšie svetové parametre.
Ako luxusná osada
Roky 1895, 1970 a 2020 sme nevybrali náhodne. Každý predstavuje epochu, ktorá formovala vzhľad malých slovenských veľhôr.

Základ položili koncom 19. storočia, keď v Tatrách prebehol prvý „developerský boom“. Jeho hnacím motorom bola výstavba železnice a predovšetkým uhorská šľachta, ktorá sa vo veľhorách rozhodla vybudovať luxusný rezort pre bonitnú klientelu.
V roku 1893 v Tatranskej Lomnici otvorili hotel Lomnica, ktorý projektoval rodák zo Spišskej Soboty Gedeon Majunke.