Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Lunapark alebo národná pýcha? Vysoké Tatry stoja na križovatke

Udalosti na Štrbskom Plese sú varovaním.

Vysoké Tatry. (Zdroj: ilustračné - TASR)

Rok 1895: v Tatranskej Lomnici vládne slávnostná atmosféra. V osade, ktorá sa neskôr veľmi rýchlo zaradí medzi prirodzené centrá Vysokých Tatier, otvárajú nový Kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici. Obdivuje ho celé Rakúsko–Uhorsko.

Súvisiaci článok Pod Tatrami vzniká obria osada. Stojí za ňou Počiatkov biznis partner Čítajte 

Kúpeľný dom sa zaraďuje medzi najmodernejšie stavby vo vtedajšej strednej Európe. Na výstavbe sa nešetrilo, liečebné zariadenie sa mohlo porovnávať s tými najlepšími v západnej Európe. Dobové médiá sú plné pozitívnych kritík.

Článok nájdete v júlovom čísle magazínu INDEX. Článok nájdete v júlovom čísle magazínu INDEX. (zdroj: INDEX, Hej TY!)

Rok 1970: Vysoké Tatry hostia majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach. Ide o jedno z najväčších športových podujatí vo vtedajšom Československu.

Tatry ukazujú svetu novú tvár na čele so športovým Areálom snov. Svet uznanlivo prikyvuje – prvýkrát sa všetky podujatia svetového šampionátu sústreďujú na jedno miesto. Architektonický koncept následne „skopírujú“ aj severské krajiny.

Rok 2020: po polstoročí sa panoráma Vysokých Tatier pri pohľade od Štrbského plesa mení. Najvyššie položená tatranská osada získava novú „atrakciu“. Vyhliadkovú vežu.

A má to byť len začiatok. Tatranská Štrba pripravuje zmeny územného plánu, ktoré pripravujú pôdu pre nové projekty. Od revolúcie pritom v Tatrách nepribudla nová stavba, ktorá by zniesla prísnejšie svetové parametre.

Ako luxusná osada

Roky 1895, 1970 a 2020 sme nevybrali náhodne. Každý predstavuje epochu, ktorá formovala vzhľad malých slovenských veľhôr.

Súvisiaci článok Tatranský vkus a hnus Čítajte 

Základ položili koncom 19. storočia, keď v Tatrách prebehol prvý „developerský boom“. Jeho hnacím motorom bola výstavba železnice a predovšetkým uhorská šľachta, ktorá sa vo veľhorách rozhodla vybudovať luxusný rezort pre bonitnú klientelu.

V roku 1893 v Tatranskej Lomnici otvorili hotel Lomnica, ktorý projektoval rodák zo Spišskej Soboty Gedeon Majunke.

O dva roky neskôr k nemu pribudol Kúpeľný dom. A krátko nato, začiatkom storočia vyrástli grandhotely v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci a na území Štrbského Plesa.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Išlo o stavby, na ktorých chceli ich majitelia ukázať svoju prestíž a ktoré mali na prvý pohľad zaujať svojou honosnosťou. Vlastník hotelov a vtedajší železničný dopravca Wagons Lits Cook chcel do Tatier zvážať klientelu z celej Európy.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Na Tatry sa v tom čase pozeralo ako na miesto luxusného pobytu. Nešlo len o liečebné pobyty. V Lomnici vznikla dostihová a bobová dráha, hrával sa tam golf a tenis, rozvíjalo sa lyžovanie.

Z architektonického hľadiska sa tatranské stavby nejakým unikátnym regionálnym rukopisom pýšiť nemohli. Ich tvorcovia sa inšpirovali takzvanou hrazdenou architektúrou, ktorá sa využívala po celej Európe. Napriek tomu boli ich výtvory nadčasové, mali a stále majú umeleckú hodnotu.

Rozvoj vďaka chorobám

Po prvej svetovej vojne dochádza k zmene. Viacmenej vynútenej. Rakúsko–Uhorsko sa rozpadá, maďarská klientela z Tatier odchádza. A nielen tá. Podľa dobových zápisov zobrala maďarská správa zobrala z tatranských zariadení všetko, čo mohla.

Ďalším faktorom, ktorý po veľkej vojne zasiahol do života Tatier, bol vzrast chorôb, napríklad tuberkulózy. Už počas vojny boli v tamojších osadách lazarety, ktoré sa neskôr zmenili na liečebne. A vznikali aj nové – Vyšné Hágy či Odborný liečebný ústav respiračných chorôb v Novom Smokovci, ktorý miestni poznajú pod názvom Penzák.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Stavbou, ktorá zrejme medzivojnové obdobie poznačila najviac, bola výstavba lanovky na Lomnický štít. Aj pri nej vidieť snahu o čo najlepšie architektonické stvárnenie. Na projektovaní oboch staníc sa podieľal známy slovenský architekt Dušan Jurkovič.

V tomto období bolo bežné, že najvhodnejšie projekty sa vyberali v architektonických súťažiach. A dvojnásobne to platilo v ďalšej „zlatej ére“ Tatier, v období pred lyžiarskym šampionátom v roku 1970.

„Tatry pracujúcim“

Cieľom bolo čo najlepšie pripraviť Tatry na športový sviatok. Krátko pred šampionátom tak vznikli nové električkové trate, zmodernizovala sa infraštruktúra, postavili sa nové ubytovne a hotely. Okrem Areálu snov vtedy v lokalite Štrbského Plesa pribudli hotely Panoráma a FIS.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Architekti aj dnes oceňujú, že o podobu projektov sa vtedy súťažilo. Hľadalo sa čo najoriginálnejšie zhotovenie, ktoré by zapadlo do lokality. Poslednými skvostmi tejto éry boli hotel Patria (chceli ho postaviť pred šampionátom, no podarilo sa to až v roku 1973) a liečebňa Helios.

Obdobie po druhej svetovej vojne sa pritom nieslo v znamení hesla „Tatry pracujúcim“. Snahou bolo vytvoriť vo veľhorách priestor na to, aby ich mohlo navštíviť čo najviac turistov.

Okrem luxusnejších zariadení určených predovšetkým pre zahraničnú klientelu a komunistických pohlavárov, vznikajú aj ubytovne a hotely nižšieho štandardu. Niektoré boli vcelku podarené, iné už menej.

Ďalší rozvoj Tatier ovplyvnila stavebná uzávera. A po nej Nežná revolúcia a nové nazeranie na vyhľadávanú turistickú lokalitu.

Obdobie temna

Keď sa dnes prechádzate tatranskými osadami a zameriate sa na architektonické skvosty minulosti, môžete sa cítiť sklamaný. V každej osade nájdete aspoň jednu stavbu, ktorá čaká na záchranu a je v žalostnom stave.

Aj Areál snov, ktorý Slovensku chválil celý svet, je zanedbaný. Už roky sa hovorí o tom, že by mu prospeli investície. Skokanské mostíky už neslúžia na svoj účel, na organizovanie väčších podujatí už areál nespĺňa prísne normy. V správe ho má obec Štrba a šance, že nájde niekoľko miliónov na rekonštrukciu komplexu, sú malé.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ešte horšie je na to liečebný dom Helios. Jeho vlastníkom je developerská spoločnosť J&T Real Estate. Napriek tomu, že ho začal búrať, zastavil sa uprostred prác. Areál pripomína stavenisko s ruinami.

Keď INDEX koncom vlaňajška zisťoval, aké sú plány developera, odpoveď nebola jasná. „Stále hľadáme riešenie, ako zosúladiť projekt s jedinečnou tatranskou krajinou tak, aby bol v súlade s územným plánom, dával ekonomický zmysel a zodpovedal aktuálnym trendom a požiadavkám budúcich užívateľov,“ uviedla hovorkyňa J&T Real Estate Katarína Krajňáková.

V Novom Smokovci zasa čaká na lepšie časy hotel Európa, ktorý otvorili ešte na konci 19. storočia. Jeho šance na záchranu sú pomerne veľké. Mesto Vysoké Tatry vyšlo jeho majiteľovi v ústrety a zmenilo územný plán tak, aby vedľa neho mohol vybudovať parkovací dom.

Hneď oproti Európe sa nachádza liečebňa Penzák. Kapacitou jedna z najväčších budov vo Vysokých Tatrách. Aj keď majiteľ pred dvoma rokmi presviedčal, že ju chce rekonštruovať, doteraz sa tam sa nič nedeje.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Vila Bellevue v Starom Smokovci sa už zachrániť nedá. Pritom ide o historicky hodnotnú stavbu –- prvý tatranský poschodový objekt. Kým okolo sa vo veľkom stavia, niekdajšia Vila Bellevue je odsúdená na asanáciu.

Jej majiteľom je eseročka Via Invest, za ktorou stojí Roman Dvorčák, prezident popradského futbalového klubu. Bolo evidentne jednoduchšie nechať historickú budovu schátrať a na jej mieste postaviť niečo nové, ako sa pustiť do nákladnej rekonštrukcie.

Nie je to jediný prípad. Aj z Kúpeľného domu v Tatranskej Lomnici zostalo už len torzo. Ekonomika a excel niekedy nepustia. V rozhovore pre INDEX to pripustil aj väčšinový akcionár Tatry mountain resorts (TMR) Igor Rattaj.

Dnes nie sú vzťahy s mestom najlepšie a ja mu mám niečo darovať? Ale dobre, darujeme mestu tú stanicu, pokiaľ nám mesto povolí postaviť parkovisko.

Igor Rattaj, TMR

Jeho odpoveď na otázku, prečo TMR nedaruje mestu údolnú stanicu lanovky, ktorú projektoval Dušan Jurkovič a roky stojí opustená, je veľavravná. „Prečo by som to robil? Veď by to nepomohlo budúcnosti budovy. Mesto nemá peniaze na jej financovanie, navyše sme podnikateľský subjekt. Ja to viem darovať, ale podľa zákona sa obdarovaný má správať slušne k darcovi. Dnes nie sú vzťahy s mestom najlepšie a ja mu mám niečo darovať? Ale dobre, darujeme mestu tú stanicu, pokiaľ nám mesto povolí postaviť parkovisko,“ uviedol.

Skryť Vypnúť reklamu

Odvážne plány

Zanedbávanie a pustnutie historických tatranských budov je jedna kapitola, stavba nových projektov druhá. Kto vlani v lete navštívil Štrbské Pleso, musel zostať zaskočený stavebným ruchom. Neďaleko železničnej stanice zbúrali hotel Ovruč, na jeho mieste začali stavať nový. Apartmánový dom vyrastá aj na brehu jazera Nové Štrbské pleso.

Najviac pozornosti si však vyslúžila výstavba vyhliadkovej veže neďaleko skokanských mostíkov.

Projekt na štýl Chodníka korunami stromov z Bachledovej doliny zaskočil cezpoľných, ale aj miestnych. Mnohí sa o ňom dozvedeli, až keď na mieste, kde mala vyrásť veža, vyvesili informačnú tabuľu o povolení stavby. „O projekte som sa dozvedel až po tom, ako bolo vydané stavebné povolenie,“ hovorí poslanec za Štrbu Július Fabian.

Ako sa ukázalo, vežou sa to neskončilo. Naopak. Obec Štrba pripravila sériu zmien územného plánu, ktoré počítali s výstavbou lanovky spájajúcou stanicu s lyžiarskym areálom, novej zjazdovky pri Heliose, parkovacieho i bytového domu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Publicita a negatívne ohlasy spôsobili, že obec nakoniec o týchto návrhoch ani nerozhodovala. Čo by sa dialo, ak by médiá nezačali tento zámer rozoberať, nie je ťažké si domyslieť. Keď obec pred štyrmi rokmi menila územný plán, všetko prebehlo v tichosti. Aj preto je dnes možná výstavba na Mlynických lúkach v lokalite Štrbského Plesa, ktoré lemujú cestu vedúcu k Areálu snov.

Problémom Štrbského Plesa je, že na rozdiel od mesta Vysoké Tatry v zastupiteľstve Štrby chýbajú poslanci, ktorí by kritickejšie pristupovali k plánom developerov a viac sa zaujímali o to, čo sa chystá a čomu obec dáva zelenú.

Keď napríklad TMR chcelo stavať nové parkovisko v Tatranskej Lomnici, miestny poslanec a aktivista Tomáš Tišťan napísal blog, v ktorého titulku sa spýtal: „Zohyzdí nové veľké parkovisko Tatranskú Lomnicu?“

Výsledok na seba nedal dlho čakať. TMR svoj projekt nerealizovalo.

Chýbajú súťaže

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Pokiaľ ide o zmenu územného plánu Štrbského Plesa, zaujímavé bolo sledovať diskusiu na sociálnych sieťach. Zapojil sa do nej aj Igor Rattaj z TMR, ktorý si neodpustil poznámku o inom prístupe obce: „Našťastie, Štrba nie je už pod Vysokými Tatrami ako mestom. A vie si možno zvoliť aj inú, svoju cestu. Čas ukáže, či správnu. V každom prípade, ak pozemky patria Štrbanom na plese, tak majú absolútne právo na akúkoľvek voľbu toho, čo na Štrbskom Plese bude.“

Rattaj v tom čase už zrejme vedel, že diskusia o zmenách v lokalite Štrbského Plesa sa dotýka aj jeho skupiny, hoci TMR sa dovtedy v tejto súvislosti nespomínalo. Napríklad lanovku cez celú osadu navrhovala postaviť 1. Tatranská, ktorá vlastnila lyžiarske stredisko na území Štrbského Plesa. A práve kúpu tejto firmy oznámila TMR začiatkom júna.

TMR je v Tatrách hlavným investorom. Na jednej strane dáva prácu stovkám rodín, na druhej strane si tiež diktuje podmienky a je hýbateľom zmien. Nie všetky sa podaria. Napríklad nápad prepojiť Hrebienok so Skalnatým plesom lanovkou ostal len na papieri.

Verejná kontrola je len jedným bodom, ktorý môže zabrániť tomu, aby si developeri a investori robili, čo chcú. Kým pred revolúciou pri väčšine projektov existovala akási sebareflexia či snaha stavať tak, aby výsledkom bolo niečo, čo ľudia obdivujú, v posledných troch desaťročiach sa tento atribút úplne vytratil.

Svedčí o tom aj absencia architektonických súťaží pod záštitou Slovenskej komory architektov. Od revolúcie bola zorganizovaná len jedna – na novú podobu Kežmarskej chaty.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Práve táto cesta však vytvára väčšiu konkurenciu a aj tlak na kvalitu projektov. Inak o ich podobe často rozhodujú len investičné zámery developerov a výsledok v excelovej tabuľke.

Platí to aj pre iné miesta na Slovensku, v Tatrách je to však najviditeľnejšie. Kým napríklad v Bratislave sa objavujú aj projekty, na ktorých spolupracujú svetové architektonické štúdiá ako Zaha Hadid, B+GG arquitectes či KCAP, v Tatrách by ste známe mená (hoci aj slovenské) hľadali len ťažko.

Na križovatke

Vysoké Tatry dnes stoja na križovatke, keď sa rozhoduje o ich smerovaní. Aj príklad výstavby vyhliadkovej veže, o ktorej neprebehla žiadna verejná diskusia, ukazuje, ako môže kedysi vychytený rezort skĺznuť na „lacnú cestu“.

Súvisiaci článok Kolotoče a blšák. Tak môže skončiť Štrbské Pleso Čítajte 

Len málo chýba k tomu, aby sa jednotlivé osady nezmenili na lokalitu, ktorá bude lákať na jarmočné stánky, kolotoče a architektúru bez náznaku priniesť niečo s pridanou hodnotou.

Nakoniec, pred troma rokmi to vo svojom rozhodnutí pomenoval aj Najvyšší súd SR. „Musíme sa jasne rozhodnúť, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí, alebo lunapark, ktorým sa Tatranský národný park stáva,“ napísal v rozhodnutí, ktorým rozhodoval o výstavbe lanovky v najvyššom stupni ochrany v lokalite Štrbského Plesa.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Odvtedy sa toho veľa nezmenilo. Kľúčovým problémom je, že samosprávy, ktoré spravujú tatranské osady, v určovaní trendov neraz nestačia na výtlak a vplyv developerov.

Aj preto bude v ďalších rokoch dôležitá kontrola ochranárov, pamiatkarov, médií i nadšencov. Boj o podobu Tatier sa začal pred vyše storočím, jeho koniec je v nedohľadne. Každé poľavenie môže znamenať zmeny, ktoré sa nebudú dať zvrátiť.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Na očkovanie proti covidu-19 prihlásili zatiaľ 10-tisíc detí od 12 do 16 rokov.


10. jún
Someliér Rastislav Šuták nedá dopustiť na račiansku frankovku.

Odborník vyvracia mýty o víne


11. jún
Týždeň Petra Schutza

Ani ruská vakcína nezvráti smutný pochod Slovenska k zatváraniu štátu v septembri.


10. jún
Umelkyňa Katarína Janečková Walshe

Ženy v jej obrazoch sú sebavedomé.


11. jún