V rozhovore sa dočítate:
- Ako k Tatrám pristupovali predchádzajúce generácie.
- Čo sa zmenilo po revolúcii v roku 1989.
- Prečo sa v Tatrách nestavajú originálnejšie stavby.
- Ako sme sa nepoučili z vývoja v Alpách.
- Ktoré stavby sú obdivuhodné.
Článok vyšiel v júlovom čísle magazínu INDEX. (zdroj: INDEX, Hej TY!)Na Vysoké Tatry sa už desaťročia hľadí ako na národný skvost. Pomohli tomu aj predchádzajúce generácie, ktoré v nich zanechali neraz originálnu architektonickú stopu. Určite to však neplatí o období po roku 1989.
„Po dvoch historických skúsenostiach, ktoré v Tatrách zanechali doslova skanzen dobovej architektúry, dnes sledujeme len pribúdanie architektonicky bezvýznamných stavieb obrovských kapacít a objemov,“ konštatuje v rozhovore pre INDEX teoretička a historička architektúry Henrieta Moravčíková.
Aký máte vzťah k Vysokým Tatrám?
Mám k nim osobný, súkromný vzťah a potom profesionálny. Oba sa už dlho prelínajú. Celú kariéru som s Tatrami nejakým spôsobom konfrontovaná.
Robili sme tam výskumy, zaoberali sa vývojom tamojšej architektúry, ale trávila som tam aj voľný čas na lyžovačke či turistike.
Koniec Štrbského plesa, ako ho poznáme? Pribudnúť môžu desiatky stavieb Čítajte Keď sa ako teoretička architektúry prechádzate po tatranských osadách, čo cítite?
Chcete počuť pravdu?
Určite.
