Trasa má vyše 700 kilometrov.
Je hlboká noc, ale zobúdza nás silný vietor. Lomcuje naším stanom, hoci sme v čiastočnom závetrí. Zlé počasie nám zmenilo plány. Dnes sme mali byť v Nízkych Tatrách, ale spíme v lese kdesi nad Prievidzou. Kráčame už sedemnásť dní, no naša Cesta hrdinov SNP sa zase komplikuje a rozmýšľame, či ju vôbec dokončíme.
Označujú ju za najdrsnejšiu túru na Slovensku. Možno preto, že je najdlhšia a jej profil sa s turistami rozhodne nemazná. Meria takmer 770 kilometrov a prekonáva prevýšenie približne 30 kilometrov. Je súčasťou európskej trasy E8 a na Slovensku je značená červenou turistickou značkou.
Cesta hrdinov SNP sa začína v Duklianskom priesmykom, prechádza Nízkymi Tatrami a končí sa na Devíne. Alebo naopak. Symbolicky prechádza miestami, ktoré zohrali dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní, partizánskom odboji a pri oslobodzovaní krajiny počas druhej svetovej vojny.
Veľa otlakov, bolesti a sebazaprenia
Zdolať ju trvá približne štyri týždne a vyžaduje si to veľa otlakov, bolesti a sebazaprenia.
„Prečo ste sa vydali na cestu? Plánovali ste to, alebo to bol iba taký šialený nápad?“ pýta sa nás cyklista, s ktorým náhodne sedíme pri ohnisku. Odpovedať mu s manželom nevieme. V podstate obe možnosti sú správne.
Myšlienka prejsť Cestu hrdinov SNP sa mi v hlave prevaľovala veľmi dlho. Brala som to ako cieľ, ktorý je na zozname chcenia s plnením v dlhodobom horizonte. Rozhodnutie, že ideme do toho, sme však urobili veľmi narýchlo.
A prečo? Každý takzvaný esenpéčkar má svoju vlastnú odpoveď. Niekto si chce prečistiť hlavu, iný túži vyskúšať svoje schopnosti. A ďalší zasa spoznať krajinu a prírodu, či sa vydať po stopách partizánov. Motivácií je mnoho, tou našou bolo z každého niečo.
Tesne po búrke v Čergovskom pohorí. (zdroj: Peter Kapitán)Dvakrát váž, raz nos
Žila som mesiac v lese. A podporila cestovný ruch ako nikdy Čítajte „Už dvakrát som spadol do blata, musel som sa prezliekať, tak suším veci,“ hovorí nám Jožo, ktorého stretávame na vrchu Žobrák. Na ceste je kratšie ako my, ale keďže má šialené tempo, predbieha nás. „Máš veci na prezlečenie? Ty si taký čistotný?“ reagujeme.
Neskôr sa ešte raz stretneme na Bukovom vrchu, z ktorého odchádza skôr ako my. Na ceste nachádzame tašku so sušiacimi sa vecami, ktorá Jožovi odpadla z batoha. Berieme ju so sebou a dúfame, že mu ju budeme môcť niekde odovzdať.
