Máločo ilustruje zastavenie života a ekonomiky v koronových časoch lepšie ako v júni zverejnené údaje o poklese návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku. Prepad je z kategórie likvidačných, o 98,5 percenta.
Je to pochopiteľné, karanténa a strach z vírusu urobili svoje. Dokazuje to, ako veľmi sektor cestovného ruchu – a nielen on – potrebuje nakopnúť a pozviechať sa.
Neplatí to však len v súvislosti s aktuálnou situáciou spôsobenou pandémiou Covidu-19. Na Slovensku je mnoho turistických miest, ktoré sú zanedbané, za zenitom a roky čakajú na svoj reštart. A medzi zakonzervované a chátrajúce lokality patrí aj tá najnavštevovanejšia. Vysoké Tatry.
V titulkovej téme júlového INDEXU sme sa pozreli na tamojší plánovaný „rozmach“. Na tatranskú hrdú minulosť, chátrajúcu súčasnosť i obavy z nevkusnej budúcnosti.
Tatry sú národnou pýchou. Patria k pokladom, ktorými sa väčšina Slovákov podvedome pýši. Tatranské osady sú však v súčasnosti na mnohých miestach skôr cintorínom architektonických skvostov z minulosti.
Mnohé stavby pred dekádami naozaj zniesli najprísnejšie porovnanie so špičkovými európskymi horskými lokalitami. A niektoré sa dokonca v Tatrách inšpirovali – napríklad zmysluplnou výstavbou, ktorá predchádzala Majstrovstvám sveta v severskom lyžovaní 1970.

Dnes sú mnohé hotely a liečebne v žalostnom stave, opustené a schátrané. Obnova je namieste. Otázne je, aký bude mať charakter.
Veľká diskusia sa v posledných týždňoch rozprúdila okolo Štrbského Plesa. Spustili ju zmeny a doplnenia v územnom pláne obcou Štrba, do ktorej katastra stredisko patrí. Petíciu za zachovanie podoby Štrbského Plesa podpísali desaťtisíce ľudí.