„Historická udalosť. Československo získalo priame spojenie s morom. Prví turisti využili tunel na Jadran. Už aj Československo má more.“ Aj takto by mohli znieť titulky novín počas tohtoročného leta, ak by sme žili vo svete, v ktorom sa realizujú všetky veľké a odvážne plány.

Práve na prebiehajúci rok bol totiž naplánovaný jeden z termínov otvárania tunela, ktorý by aj dnes pútal svetovú pozornosť.
Pred 45 rokmi sa totiž vážne začalo diskutovať o tom, že by Československo spájal s Jadranským morom tunel, ktorý by výrazne skrátil cestu dopravným spoločnostiam, ale aj dovolenkárom.
Nebol to pritom veľkolepý plán len pre náš región. V tom čase by bol megalomanský aj z celosvetového pohľadu. Napriek tomu sa niektoré myšlienky pretavili aj do reality. Aj keď nie v našom regióne.
Štát bez mora
Ale vráťme sa o niekoľko desaťročí dozadu. Konkrétne do obdobia prebiehajúcej prvej svetovej vojny, keď sa začalo diskutovať o novom usporiadaní európskeho kontinentu.
Medzi štátmi, ktoré v tomto čase vznikajú je aj Československo. Jeho budúci prezident Tomáš Garrigue Masaryk prichádza s myšlienkou vytvorenia koridoru, ktorý by spojil Bratislavu so Záhrebom.
Návrh mal niekoľko rozmerov. Medzi inými aj ten, že chcel spojiť slovanské štáty. Koridor mal byť 200 kilometrov dlhý a 80 kilometrov široký a mal prechádzať medzi dnešnou maďarskou a rakúskou hranicou. Okrem iného mal Československu uľahčiť prístup k moru.
Napriek objavujúcim sa špekuláciám, že Československo je podobný koridor ochotné vytvoriť aj vojenskou silou, nakoniec tento plán zostal len na papieri. Podobne dopadli aj úvahy o tom, že by nám pridelili ostrov v Jadranskom mori. Československo sa tak muselo uspokojiť s tým, že je kontinentálnym štátom bez prístupu k moru.