„Hľadali sme ubytovanie po dlhej jazde na morkách. Super sme si oddýchli.“ Takto znie referencia od spokojného turistu na internetovej stránke penziónu v Telgárte. Dúfajme, že páni v skutočnosti prišli na motorkách a majiteľ ubytovacieho zariadenia iba nevie čítať.

Amatérska propagácia je len čerešničkou na torte nášho cestovného ruchu. Závažnejším problémom je to, že podnikatelia, ktorí v ňom pracujú, nemyslia ako ich klienti.
Nikto nie je ku kvalite slovenskému cestovnému ruchu taký kritický ako slovenský turista. Za tú cenu sme mohli byť týždeň na all inclusive v Turecku. Zvyknú mnohí hodnotiť. Domáce zlato by malo byť predsa najblýskavejšie a zároveň najlacnejšie.
Treba však povedať, že ich nahnevanie je mnohokrát oprávnené. Pravdepodobne každý, kto sa rozhodol dovolenkovať na Slovensku, má s domácimi službami aj zlú skúsenosť.
Obraz sa postupne mení, ale stále sa stane, že si taxikár v Tatrách vypýta za dva kilometre jazdy sedem eur, alebo vás personál reštaurácie neobslúži, pretože je už pol hodinu pred záverečnou a čašníčka sa ponáhľa na autobus.
Koronakríza zamávala odvetvím, ale zároveň mnohých turistov presvedčila o tom, že toto leto budú tráviť doma. Čo na nich čaká?
Do reštaurácie vchádzajú dvaja vetrom ošľahaní turisti v športovom oblečení s veľkými ruksakmi. Čašníčka na nich zagáni a opatrne im podáva jedálne lístky.