V roku 2006 sa k moci po prvýkrát dostala strana Smer a miesto šéfa parlamentu sa ušlo podpredsedovi strany Pavlovi Paškovi. Štát začal uvažovať o tom, že treba niečo urobiť s Bratislavským hradom.
Nakoniec išlo o jeden z najväčších projektov v histórii Kancelárie Národnej rady SR. Roky trvajúca rekonštrukcia, ktorú robila spoločnosť Váhostav Juraja Širokého, stála desiatky miliónov eur.
Pár rokov na to musel ísť Váhostav do reštrukturalizácie a drobným živnostníkom nikdy nevyplatil desaťtisícové faktúry. Široký, podobne ako dnes už zosnulý Paška, pochádza z Košíc, bol dlhodobo považovaný za mecenáša Smeru.
Pochybnosti pri rekonštrukcii Bratislavského hradu vzbudzovala už samotná súťaž a výber hlavného dodávateľa, no polícia sa projektu za takmer dve miliardy vtedajších slovenských korún nikdy nevenovala.
Zistenia Nadácie Zastavme korupciu v rámci invetigatívnej relácie Cez čiaru pritom ukazujú, že približne v roku 2011 mala polícia na stole dokumenty, ktoré sa týkali Váhostavu.
Pozrite si najnovší diel relácie Cez čiaru (pokračovanie textu pod videom)
Stopa na Stromčeka
Peter Kovařík, ktorý je dnes povereným prezidentom policajného zboru, v tom čase viedol elitný Úrad boja proti korupcii. Na stole mu, podľa našich zistení, pristáli dokumenty, ktoré údajne naznačovali súkromný obchodný vzťah medzi Váhostavom a riaditeľom Paškovej kancelárie, Viktorom Stromčekom.
Práve riaditeľ kancelárie národnej rady mal pritom celú rekonštrukciu hradu na starosti. Podpisoval faktúry a rokoval s dodávateľmi.
Čo spája Bödöra, Pentu a firmu blízku Kmotríkovi? Tajomná schránka Čítajte Kovařík potvrdil, že polícia nikdy poriadne nepreverila dokumenty naznačujúce, že medzi Váhostavom a Stromčekom bol aj iný vzťah, ako len spojenie medzi stavebnou firmou a objednávateľom zastupujúcim parlament.
Dnes už predmetné materiály neexistujú. Mali poukazovať na to, že Váhostav sa mohol podieľať na dodávke pre nadstavbu bytovky v bratislavskom Starom Meste, v ktorej vlastnil Stromček byt. Malo sa tak diať v čase, keď sa riešila rekonštrukcia Bratislavského hradu.
„Bolo to také torzo účtovného dokladu, taký odpad, nejaké dodacie listy, spravidla kópie, ale boli tam aj nejaké podpisy. Bola tam konkrétna osoba a konkrétna stavebná firma a v materiáloch sa písalo fakturujeme, dodávame,“ opísal po rokoch obsah dokumentov pre Nadáciu Zastavme korupciu Peter Kovařík.
Podľa Kovaříka z materiálov nevyplývalo žiadne podozrenie týkajúce sa možnej korupcie alebo využívania neprimeraných výhod.
„Vnímam ten pocit, že ja ti prihrám rekonštrukciu hradu a ty mi za to postavíš nadstavbu, ale to nepotvrdzujú nejaké dodacie listy a faktúry. Na tom, že má človek kontakty a požiada veľkú firmu, aby pre neho urobila nejaké drobné práce, nie je nič trestné,“ hovorí Kovařík.
Stromček tvrdí, že Váhostav s nadstavbou nič nemal. Neprezradil však, kto rekonštrukciu jeho bytovky robil.
„Nadstavbu nerealizovala žiadna veľká spoločnosť, ale lokálni dodávatelia, ktorí podľa mojich vedomostí nemali v tom čase žiadne verejné zákazky. Navyše, tento projekt sme so susedmi riešili od roku 2005, teda oveľa skôr, ako som sa dostal do exekutívy,“ reagoval na otázky Nadácie Zastavme korupciu Stromček.
Stromček k Paškovi nastúpil krátko po voľbách v roku 2006. Kedy sa začalo uvažovať o tom, že je potrebné hrad rekonštruovať, nie je zrejmé.
V čase, keď sa rekonštruoval hrad, na bytovke v Starom Meste okrem novej fasády pribudla aj nadstavba. Z údajov v liste vlastníctva vyplýva, že bola skolaudovaná až v roku 2010, krátko pred parlamentnými voľbami.
V roku 2010 navyše Stromček nadobudol v bytovke aj ďalší byt, dnes ich tam, podľa katastra, vlastní celkovo tri.
Viktor Stromček (zdroj: TASR)Rozpor v tvrdeniach
Spoločnosť Váhostav na otázky o nadstavbe bytovky reagovala, že takéto drobné stavby bežne nerobí.
„Podľa súčasne dostupných informácií Váhostav pravdepodobne nerealizoval žiadnu nadstavbu bytových domov a teda ani nadstavbu, na ktorú sa pýtate, nakoľko v dokladoch, ktoré ešte máme archivované, sme takú zákazku nenašli,“ reagovali zo sekretariátu firmy.
Tvrdenia Váhostavu aj Viktora Stromčeka sú v priamom rozpore s tým, čo hovorí dočasný policajný prezident Kovařík. Ten počas telefonického rozhovoru niekoľkokrát priznal, že dokumenty, ktoré mal na stole, ukazovali na vzťah medzi Váhostavom a kancelárom Stromčekom, ktorý súvisel so Stromčekovou nadstavbou.
„My sme mohli vtedy zájsť za Stromčekom a opýtať sa ho, či to je legálny materiál. Viete, čo by sa stalo. Mohli sme sa ísť formálne opýtať na Váhostav, ale neviem, aký trestný čin by sme preverovali. Dostali by sme sa do rovnakého stavu, ako predtým, a navyše by sme ohrozili aj ľudí, ktorí nám tie materiály dali,“ vysvetľuje dnes Kovařík.
Zničené dokumenty a miesto v New Yorku
Bývalý policajný vyšetrovateľ Peter Vačok však hovorí, že aj náznak podozrenia stačí na to, aby policajt začal niečo robiť. Ak je vecne a miestne príslušný, musí začať konať sám, ak nie je, musí svoje zistenia posunúť kolegom, ktorí sú oprávnení podozrenia začať preverovať. V opačnom prípade by mohlo ísť o zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Svoju opatrnosť Kovařík odôvodnil aj tým, že v čase, keď mal materiály k dispozícii, nastupovala po voľbách v roku 2012 nová vláda. Do policajnej evidencie dokumenty vraj nezaviedol, pretože po zmene pomerov vo vedení štátu a polície nechcel ohroziť zdroj týchto informácií. Pripomeňme, že voľby vtedy vyhral Smer s takým náskokom, že zostavil jednofarebný kabinet.
„Papiere som nechal u človeka, ktorému som vtedy stopercentne dôveroval a vedel som, že ma nezhodí. Dohodol som sa s ním, že ak by sa objavili ďalšie informácie, ktoré by ukazovali na trestný čin, použije sa to, no nič také sa nestalo. Ten človek neskôr išiel do civilu, nevedel, čo s nimi urobiť, a tak ich zničil,“ hovorí Kovařík.
Krátko po zmene vlád sa v roku 2013 Kovařík presunul do New Yorku na miesto policajného pridelenca. Tieto pozície vlády zväčša zvykli využívať ako teplé miesta pre tých správnych ľudí.
Dočasný policajný prezident nechcel okolnosti svojho odchodu do Spojených štátov bližšie komentovať. Od roku 2017, za tretej vlády Roberta Fica, zase pôsobil ako vedúci odboru boja proti korupcii Úradu vlády.
Odmietol však, že by pozíciu dostal ako akúsi odmenu za nevyšetrovanie dokumentov týkajúcich sa Stromčeka.
Stromčeka preverí polícia
Svoje tvrdenia Kovařík zopakoval aj na tlačovej konferencii, ktorú zvolal na druhý deň po zverejnení relácie Cez čiaru.
Okrem toho však vyhlásil, že vzhľadom na medializované informácie polícia začne preverovať majetok niekdajšieho dlhoročného štátneho úradníka Viktora Stromčeka.
Nový majiteľ Zoznamu: Nikoho za sebou nemám. Vieme, za čo ľudia zaplatia Čítajte „Zo zverejneného materiálu vyplývajú nové skutočnosti, o ktorých sme nevedeli. Tento materiál štandardne preskúmame, keďže tam boli informácie k majetku a o nejakých firmách, ktoré boli použité,“ povedal Kovařík na tlačovej konferencii.
Reagoval na zistenia Nadácie Zastavme korupciu, že Viktor Stromček, ktorý medzi rokmi 2009 až 2018 vo svojich majetkových priznaniach priznal len príjmy vo výške o málo viac ako 250-tisíc eur, nedávno získal z banky úver vo výške 8,4 milióna eur.
Sedem miliónov eur z týchto peňazí požičal svojmu kamarátovi Martinovi Mácovi, ktorý aj týmito peniazmi financoval kúpu portálu Zoznam.sk.
