Reformný dokument , ktorý tento týždeň zverejnil minister financií Eduard Heger, má 120 strán. Ide o rozsiahle menu, z ktorého si budú politici vyberať priority pre reformy. Tie musia spojiť s konkrétnymi investíciami, spolu s ktorými sa stanú súčasťou takzvaného plánu obnovy. Do konca apríla budúceho roka ho treba poslať do Bruselu.

Slovensko je na začiatku komplikovaného procesu, ktorý má rozhodnúť o osude 5,84 miliardy eur z európskeho Fondu obnovy. Očakáva sa politický súboj o stranícke priority, ktoré budú ohraničované mantinelmi Európskej komisie.
„Za posledných desať-pätnásť rokov Slovensko nerealizovalo veľké reformy, a tak nemá skúsenosti s realizáciou často nepopulárnych reforiem,“ upozorňuje v rozhovore pre INDEX Lívia VAŠÁKOVÁ, poradkyňa predsedu vlády pre Plán obnovy a Zelenú ekonomiku na problém s realizáciou reforiem.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako bude Európska komisia preplácať miliardy z plánu obnovy?
- Ako vznikne z reformného menu plán obnovy? V čom bude špecifický?
- Ako prepojiť plán obnovy s peniazmi z eurofondov?
- Ako sú v príprave plánu obnovy Francúzi alebo susedné krajiny?
Európska komisia zrejme z fondu obnovy nebude uhrádzať míľniky, ale investície. Čo to znamená?
Na začiatku nebolo jasné, či platby z Európskej komisie budú odmenou za reformy, ale počas leta sa to vykryštalizovalo smerom k investíciám. Míľniky i reformy však naďalej ostávajú pevnou súčasťou celého projektu.
Európska komisia bude vyžadovať splnenie reforiem, pričom všetky investície musia byť na ne nadviazané. Nejde o to, za každú cenu naliať peniaze do nejakej oblasti, ale cez reformy zabezpečiť ich efektívnejšie čerpanie. Takže bez reforiem nebudú investície a bez investícií nebudú reformy.
Prečo Európska komisia zmenila prístup?
Lívia Vašáková
- Pôsobí ako poradkyňa predsedu vlády pre plán obnovy a zelenú ekonomiku.
- Predtým pracovala ako vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
- Pracovala aj na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisii v Bruseli.
- Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, univerzite Johannesa Keplera v Linzi, Ludwig-Maximilian univerzite v Mníchove, univerzitách vo Francúzsku a Slovinsku a Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.
Návrh Európskej komisie musí schváliť Rada a Európsky parlament. Preto má pre ňu význam prichádzať s návrhmi, ktoré majú šancu prejsť.
Iný názor na plán obnovy a odolnosti majú členské štáty z juhu Európy, ktoré boli najviac postihnuté pandémiou a krajiny takzvanej šetrnej štvorky - Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko -, ktoré dbajú na fiškálnu disciplínu. Zrejme šlo o hľadanie kompromisu, ktorý by bol akceptovateľný pre všetky členské štáty.
Z reformného plánu sa má zostaviť plán obnovy. Čo v ňom Európska komisia od nás požaduje?
Sedemnásteho septembra Európska komisia prijala usmernenie pre písanie plánu obnovy. Týka sa nielen obsahu, ale aj implementácie a komunikácie.
Zároveň komisia zverejnila vzorový podklad, ktorý budú členské štáty využívať priamo na písanie dokumentu plánu obnovy. Zatiaľ je to len návrh, ku ktorému sa stále môžu vyjadriť členské štáty i Európsky parlament.
Je komplikovanejší a detailnejší ako reformný plán, ktorý zverejnilo ministerstvo financií?