Novela zákona o odpadoch a s ňou súvisiaci návrh vyhlášky stanovuje minimálne poplatky za nakladanie s odpadom. Oproti súčasnosti ich výrazne zvyšuje. Výrobcovia tvrdia, že sa to premietne vo vyšších cenách pre spotrebiteľov.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj SMATANA pre INDEX hovorí, že zmena bola nevyhnutná. V opačnom prípade by podľa neho systém odpadového hospodárstva zrútil.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo triedený zber na Slovensku nefunguje.
- Ako mu majú pomôcť vyššie recyklačné poplatky.
- Či sa to dotkne cien potravín.
- Ako sú obce pripravené na triedenie kuchynského odpadu.
- Či potrebujeme ďalšie spaľovne.
Systém triedeného zberu na Slovensku nefunguje. Ukázalo sa to na jar, keď štyri stovky obcí nemali zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV), a tak obyvateľom nemal kto odviezť odpad z farebných kontajnerov. Čo sa stalo?
Príčinou bola legislatíva, ktorá nedostatočne chránila obce. Zdedili sme nastavenie systému, ktoré vyhovovalo niekoľkým záujmovým skupinám a, naopak, vytváralo prostredie v neprospech iných.
Triedený zber
- Jeho prevádzku a financovanie zastrešujú výrobcovia, pretože zodpovedajú za odpad z obalov i neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na trh.
- Tieto povinnosti plnia cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), do ktorých sa združujú.
- Každá obec musí mať uzavretú zmluvu s OZV, ktorá zbiera poplatky od svojich členov – výrobcov. Z nich platí náklady na triedený zber.
- Poplatok výrobcu závisí od množstva odpadov, ktoré ročne uvedie na trh.
Z môjho pohľadu víťazmi doterajšieho systému boli majitelia veľkých skládkových spoločností, ktoré zarábali aj na triedenom zbere, a výrobcovia i obchodníci z najväčších reťazcov, ktorí platili málo za odpad, ktorý uvádzajú na trh.
Nevyčítam im to, podmienky boli tak nastavené. Celá Európska únia je postavená na rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Výrobca je teda zodpovedný za všetky potenciálne odpady, ktoré umiestni na trh a musí za ne zaplatiť v plnej výške.
Rozšírená zodpovednosť platila aj doteraz. Ako to, že výrobcovia neplatili dosť?
Výrobcovia doteraz platili za recykláciu na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami výrazne menej. Producent za umiestnenie tony plastu na slovenský trh zaplatil sto eur, zatiaľ čo v Rakúsku je to 560 eur a v Nemecku viac ako tisíc eur.
Kúpyschopnosť na Slovensku je výrazne nižšia než v Rakúsku, ale náklady na spracovanie odpadov sú v oboch krajinách veľmi podobné. Môžeme hovoriť o cene pracovnej sily, ale technika je približne rovnako drahá.
Čo sa dialo v praxi?
Slovensko vytváralo podmienky na to, aby sa nikomu neoplatilo zaoberať separovaným zberom. Model vyzeral tak, že výrobcovia si urobili tender na OZV a vybrali tú, ktorá im dala najnižšiu cenu. Následne si OZV urobila tender na zberovú spoločnosť a vybrala tú, ktorá jej dala najnižšiu cenu.
Kým na skládku vezmú tonu odpadu za 20 eur, zber, dotriedenie a recyklácia plastového odpadu stojí vyše 500 eur. V tom momente je tu systém, ktorý podporuje to, že vytriedený odpad končí na skládke.
Takže na zhodnotenie triedeného odpadu nebolo dosť peňazí a vyzbierané plasty zo žltých košov končili na skládkach?
Áno, toto sa, žiaľ, dialo. Bolo to porušenie viacerých predpisov, ale neexistoval mechanizmus, ako to vymáhať. A práve takýto mechanizmus do systému vnášame. Výrobca zaplatí OZV za všetok potenciálny odpad, ktorý umiestni na trh, OZV vyplatí peniaze za energetické a materiálové zhodnotenie odpadu až vtedy, keď dokladuje potvrdenie od koncového spracovateľa.
Od roku 2022 to bude monitorované integrovaným systémom odpadového hospodárstva, takže aj keby si niekto vymyslel nejaký papierik, tak by sa dopustil trestného činu a prišli by sme na to krížovou kontrolou, pretože každý subjekt bude dodávať do informačného systému údaje.
Mohli sa obce proti tomu brániť?
