Ako sme míňali eurofondy a koľko ciest za ne máme? (otázky a odpovede)

BRATISLAVA. Kilometre diaľnic, nové cesty, modernejšie železnice, zrekonštruované nemocnice, desaťtisíce nových pracovných miest.

Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 a už počas prvých rokov mohlo čerpať miliardy z eurofondov na zveľaďovanie krajiny.

Koľko peňazí sme doteraz získali, koľko sme reálne minuli, na čo všetko boli peniaze použité a odkiaľ sa berú? INDEX pripravil odpovede na najčastejšie otázky.

1. Čo sú eurofondy a odkiaľ tieto peniaze pochádzajú?

Hlavnou úlohou eurofondov alebo zjednodušene európskych peňazí je vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Eurofondy sú hovorový výraz, oficiálne sa nazývajú Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Toto opatrenie je spolufinancované Európskou úniou. Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Táto publikácia odráža výlučne názory autora a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.

Finančné prostriedky pochádzajú z rozpočtu EÚ, ktorý primárne tvoria príspevky členských štátov únie. Do rozpočtu idú tiež clá na tovar dovážaný z krajín mimo EÚ a pokuty pre firmy a organizácie, ktoré porušujú európske pravidlá. K rozpočtovým príjmom by v budúcnosti mali pribudnúť aj nové digitálne dane či dane z plastov.

Každá členská krajina prispieva do spoločného rozpočtu podľa veľkosti svojho hospodárstva. Medzi najväčších prispievateľov tak patria Nemecko, Francúzsko a Taliansko (v minulosti aj Spojené kráľovstvo, ktoré však úniu opúšťa).

Z údajov Európskej komisie vyplýva, že napríklad v roku 2018 Slovensko do spoločného rozpočtu prispelo sumou 764 miliónmi eur, čo predstavuje 0,86 percenta jeho hrubého domáceho produktu (HDP). Naopak, z únie do krajiny pritieklo - nielen z eurofondov, ale aj z ostatných zdrojov, ako je spoločná poľnohospodárska politika - takmer 2,5 miliardy eur.

V súčasnosti členské štáty rokujú o novom sedemročnom rozpočte EÚ vo výške 1,1 bilióna eur a tiež o 750-miliardovom záchrannom balíku na oživenie európskej ekonomiky po pandémii.

Schválenie rozpočtu a záchranného balíka momentálne blokujú Maďarsko a Poľsko, ktoré nesúhlasia so záväzkom o dodržiavaní zásad právneho štátu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Orbán a Morawiecki trvajú na vetovaní rozpočtu Únie, sú však otvorení diskusii Čítajte 

2. Koľko sme čerpali v poslednom programovom období?

Eurofondy sú naplánované v sedemročných cykloch, takzvaných programových obdobiach. Zároveň platí, že prostriedky možno vyčerpať do troch rokoch po skončení cyklu (pravidlo n+3).

Aktuálne programové obdobie je teda síce nastavené na roky 2014 až 2020, avšak peniaze možno čerpať do roku 2023. Slovensko má k dispozícii 15,3 miliardy eur. Doposiaľ z nich zazmluvnilo 12,2 miliardy eur, čiže zhruba 80 percent.

3. Koľko peňazí doposiaľ Slovensko z eurofondov získalo?

Keď sa Slovensko 1. mája 2004 stalo členom EÚ, mohlo sa hneď zapojiť do čerpania eurofondov. Išlo o programové obdobie 2004 až 2006, ktoré bolo skrátené pre desiatku novoprijatých krajín.

Pre Slovensko bolo vtedy vyčlenených viac ako 1,2 miliardy eur. Podľa ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré čerpanie eurofondov v súčasnosti zastrešuje, sme minuli celú sumu.

V ďalšom programovom období 2007 až 2013 (platby mohli dobiehať do konca roka 2015) malo Slovensko k dispozícii už vyše 11,6 miliardy eur. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu sme vyčerpali 11,2 miliardy eur (96,7 percenta).

Spolu s doterajším čerpaním v aktuálnom programovom období tak z eurofondov na Slovensko celkom pritieklo takmer 24,7 miliardy eur.

4. Čo všetko vďaka eurofondov na Slovensku máme?

Prvé peniaze, ktoré Slovensko čerpalo v programovom období 2004 až 2006, išli do infraštruktúry v oblasti dopravy a životného prostredia. Zmodernizovala sa z nich železničná trať medzi Bratislavou a Novými Mestom nad Váhom a vybudovali sa dva diaľničné úseky, Viedenská cesta - Prístavný most a Mengusovce - Jánovce.

Európske peniaze sa investovali do zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd. Časť zdrojov poslúžila aj na protipovodňovú ochranu Bratislavy.

Rozhodujúca časť eurofondov putovala do dopravnej infraštruktúry aj v nasledujúcom programovom období 2007 až 2013. MIRRI vyratúva, že sa za ne postavilo 155 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, pričom ďalších 1976 kilometrov pribudlo alebo sa zrekonštruovalo v sieti ciest prvej, druhej a tretej triedy.

Z eurofondov sa na Slovensku stavali a vynovovali nielen cesty a železnice, ale aj nemocnice a polikliniky, budovala sa kanalizácia a verejné osvetlenie. Z európskych peňazí sa obnovovali aj vozové parky mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a Košiciach, školy, komunitné centrá a zariadenia cestovného ruchu. Časť zdrojov šla na projekty čistejšieho životného prostredia.

5. Čo sa stane s peniazmi, ktoré sa nestihnú vyčerpať?

Nevyčerpané peniaze vracia EÚ naspäť krajinám podľa podielu, ktorým financujú spoločný európsky rozpočet.

Počas pandémie sa časť nevyčerpaných eurofondov podarilo presunúť na pomoc pre podnikateľov. Nefunguje to však automaticky, s presunom musia súhlasiť európske úrady.

6. Aké boli najväčšie kauzy zneužívania eurofondov a ako dopadli?

Káuz, ktoré sa spájajú s čerpaním eurofondov, nie je málo. Len máloktoré sa riadne vyšetrili tak, že za ne niekto niesol politickú alebo dokonca trestnoprávnu zodpovednosť.

Takouto výnimkou je nástenkový tender , ktorý prebehol v roku 2007 za prvej vlády Smeru-SD Roberta Fica, vtedy ešte s Mečiarovým HZDS a Slotovou SNS. Ministerstvo výstavby v rámci neho hľadalo dodávateľa reklamných služieb za 3,6 miliardy slovenských korún (podľa konverzného kurzu 120 miliónov eur).

Tender bol ukážkou netransparentnosti, keď sa prevalilo, že oznam o ňom zverejnili iba na nástenke na chodbe ministerstva, kde mali prístup iba jeho zamestnanci. Po dvanástich rokoch sa dokonca ukázalo, že oznam nezverejnilo ministerstvo ani na tej nástenke.

Zákazku získalo konzorcium firiem blízkych vtedajšiemu šéfovi SNS Jánovi Slotovi. Pre kauzu prišiel o kreslo ministra Marián Janušek (SNS) a následne aj Igor Štefanov (tiež SNS), ktorý ho nahradil. Janušeka aj Štefanova nakoniec odsúdili na jedenásť a deväť rokov odňatia slobody, v roku 2018 o tom rozhodol Najvyšší súd SR.

Napriek tomu, že nástenkový tender bol neskôr zrušený, stihlo si „víťazné“ konzorcium zarobiť viac ako tri milióny eur. Z európskych peňazí malo na túto zákazku ísť 11 miliónov eur, EÚ nakoniec nepreplatila ani euro.

Ďalším príkladom eurofondovej kauzy je úspech agentúry Star EU v 70 tendroch na právne služby za viac ako 1,4 milióna eur. Vtedajší minister práce Ján Richter (Smer-SD) mal starostom v košickom a prešovskom kraji odporúčať, aby na eurofondové projekty využívali agentúru Star EU. Nakoniec preto v roku 2014 čelil aj odvolávaniu. Firmu vyšetroval európsky úrad OLAF, ktorý vec posunul na slovenskú políciu - tá však rozhodla, že Star EU trestný čin nespáchala.

Do tretice, veľká eurofondová kauza z leta 2017 sa týkala 300 miliónov eur pre firmy na dlhodobý strategický výskum. Na nezrovnalosti poukázali univerzity a Slovenská akadémia vied, ktoré z balíka peňazí nedostali nič.

Vtedajší minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) zoznam úspešných uchádzačov v eurofondovej výzve zatajoval, zverejnili ho až médiá. Nasledovala koaličná kríza (vládu vtedy znova viedol Robert Fico zo Smeru), Plavčan po kritike na svojom mieste skončil.

Príkladom neefektívneho míňania eurofondov bolo aj štátne IT, na ktoré ešte v roku 2015 upozornilo združenie aktivistických ítečkárov Slovensko.Digital. Hoci štát na IT minul takmer miliardu eur, hodnota za peniaze bola mizivá.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok 70 tendrov, jeden víťaz. Smer odporučil firmu, starostovia poslúchli Čítajte 

7. Čo je OLAF a aká je jeho úloha?

OLAF je Európsky úrad pre boj proti podvodom. Jeho úlohou je odhaľovať a vyšetrovať machinácie, týkajúce sa európskych financií.

OLAF taktiež každoročne vydáva správu o tom, ako s eurofondami hospodária jednotlivé členské krajiny a nakoľko pri ich čerpaní dochádza k chybám a podvodom.

Z poslednej výročnej správy za rok 2019 vyplýva, že na Slovensku k nezrovnalostiam v čerpaní európskych peňazí a agrodotácií došlo vo viac ako pätine prípadov. Bolo to najviac v celej EÚ.

Eurofondy v tom čase a počas predchádzajúcej vlády zastrešoval rezort vedený Richardom Rašim, ktorý je dnes jedným z lídrom strany Hlas. Pred ním mu šéfoval jeho predseda Peter Pellegrini.

V rebríčku OLAFu je Slovensko dlhodobo lídrom. Na porovnanie, vlani sa na druhom mieste umiestnilo Rumunsko, pri ktorom OLAF eviduje pochybenia v 2,9 percenta prípadov.

OLAF odhalil aj podvody s preclievaním čínskeho textilu a vypočítal, že Slovensko musí do európskeho rozpočtu poslať „chýbajúce“ clo za tristo miliónov eur. Kauza mala personálnu dohru, keď pre ňu na jeseň 2018 odstúpil prezident Finančnej správy SR František Imrecze (nominant Smeru-SD).

8. Prečo treba časť eurofondov, ktoré už boli použité, vrátiť?

Ide o takzvané korekcie. Prichádza k nim, keď sa po ukončení a odfinancovaní projektu zistí, že eurofondy neboli využité efektívne, transparentne a v súlade s pravidlami a cieľmi. Peniaze musí krajina vrátiť z vlastného štátneho rozpočtu.

Korekcie v predchádzajúcom programovom období vyčíslilo MIRRI na 997 miliónov eur, čo je zhruba 11 percent celkového balíka eurofondov. Ďalších 360 miliónov eur sa stále posudzuje.

V aktuálnom programovom období boli podľa ministerstva financií „vo vzťahu k nezrovnalostiam“ uplatnené korekcie vo výške 140,1 milióna eur. Čiže necelé percento z celkového balíka.

Vrátenie peňazí prebieha tak, že spolu so žiadosťami o platby, ktoré Slovensko predkladá Európskej komisii, musí uviesť - teda odpočítať - aj finančné opravy.

9. Prečo vďaka eurofondom nemám vyšší plat?

Eurofondy síce môžu byť investované do infraštruktúry menej rozvinutých regiónov a môžu byť vďaka nim vytvorené nové pracovné miesta, nedajú sa však priamo použiť na zvyšovanie platov.

Cieľom eurofondov je podľa Európskej komisie zvyšovanie životnej úrovne a podpora ekonomického rastu. S tým, že to v konečnom dôsledku pomôže zvýšiť aj mzdy.

10. Bude Slovensko dostávať eurofondy aj po skončení aktuálneho programového obdobia?

Áno, v roku 2021 sa má začať v poradí už štvrté programové obdobie. Suma, ktorú si budú členské krajiny EÚ rozdeľovať, zatiaľ nie je stanovená, keďže o spoločnom rozpočte sa ešte len rokuje. Zatiaľ sa v prípade Slovenska hovorí o 12 miliardách eur.

Slovensko by mohlo dostať peniaze aj z balíka na obnovu po pandémii. Všetko je však momentálne vo fáze rokovaní a záleží aj od toho, aké reformné plány krajiny pripravia, bez nich únia peniaze nepustí.

Eurofondy

Odoberať tému Odoberať

Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.

• Rezort pripravil tri výzvy pre podnikateľov z eurofondov v hodnote 163 miliónov eur
• Trnava obnoví za peniaze z eurofondov ďalšie sídliskové priestranstvá
• Zatiaľ v ňom plávajú len ryby. Mesto plánuje revitalizovať časť plážového kúpaliska

Rezort pripravil tri výzvy pre podnikateľov z eurofondov v hodnote 163 miliónov eur

Finančné prostriedky sú rozdelené do troch výziev.

TASR 1

Trnava obnoví za peniaze z eurofondov ďalšie sídliskové priestranstvá

Každý z troch sídliskových vnútroblokov má rozlohu okolo 5500 metrov štvorcových.

SITA

Zatiaľ v ňom plávajú len ryby. Mesto plánuje revitalizovať časť plážového kúpaliska

Na zámer majú rezervovaných 770-tisíc eur.

Slavomír Pavle