BRATISLAVA. „Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje.“
Takéto vyhlásenie musia zverejniť podnikatelia, ktorí počas pandémie nového koronavírusu čerpajú peniaze z balíka takzvanej prvej pomoci. Schéma štátnej podpory na preklenutie koronakrízy, ktorú administruje ministerstvo práce, čerpá peniaze z európskych zdrojov.
Pôvodne malo z eurofondov na zmenšenie dosahov korony ísť 1,25 miliardy eur. „Na základe negociácií s Európskou komisiou bol objem finančných prostriedkov znížený na 1,105 miliardy eur,“ uvádza ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) v informačnom dokumente, ktorý koncom septembra predložilo na rokovanie vlády.
Rezort Veroniky Remišovej (Za ľudí) v materiáli vysvetľuje, ako sa eurofondy v súvislosti s pandémiou minuli a načrtáva rámec na využitie zdrojov z nového európskeho nástroja React-EU.
Na mzdy zamestnancom
Viac ako miliardu eur rozdelilo Slovensko do opatrení na udržanie zamestnanosti, podporu zdravotníckeho systému či dotácií pre podniky. Ku koncu augusta bolo z celkovej sumy s prijímateľmi dotácií zazmluvnených 800 miliónov eur.
Ako sa využívajú eurofondy počas pandémie
- podpora udržania zamestnanosti: 410,26 mil. eur (OP ĽZ),
- podpora zdravotníckeho systému: 204,3 mil. eur (IROP, OP II),
- podpora pre mikro, malé a stredné podniky: 330,2 mil. eur (OP II),
- podpora zložiek integrovaného záchranného systému: 51 mil. eur (OP KŽP),
- iné opatrenia na zmiernenie dosahov Covidu-19: 109,3 mil. eur (OP ĽZ)
PRAMEŇ: MIRRI
Najväčší balík zdrojov - 410 miliónov eur z operačného programu Ľudské zdroje - je určený na udržanie zamestnanosti. Rozdelený bol medzi dva projekty: prvú pomoc (390 miliónov eur) a cielenú podporu zamestnanosti v materských školách.
Toto opatrenie je spolufinancované Európskou úniou. Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Táto publikácia odráža výlučne názory autora a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Do balíka Prvej pomoci patrí takzvaný kurzarbeit, podpora pre živnostníkov, jednoosobové eseročky a brigádnikov.
Do konca októbra uzatvorilo ministerstvo práce 124-tisíc zmlúv s prijímateľmi pomoci. Spolu s príspevkom zo štátneho rozpočtu pritom zamestnávateľom aj samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) vyplatilo 638,5 milióna eur.
Prvá pomoc prišla v čase, keď hrozilo, že podniky začnú vo veľkom prepúšťať. Mnohé museli pre pandémiu povinne zatvoriť prevádzky, hoci zamestnancom museli podľa Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy.
Hromadné prepúšťania nakoniec zbrzdili peniaze, ktoré vláda vyčlenila na mzdy a ich náhrady. Pomoc dostali drobní živnostníci, gastropodnikatelia, ale aj najväčšia slovenská automobilka Volkswagen.
Napríklad v septembri podniky dostali pomoc vo výške 34,4 milióna eur, mesiac predtým to bolo 54 milióna eur, čiže o tretinu viac.
Čo je kurzarbeit a ako sa z neho vypočítavajú dávky (otázky a odpovede) Čítajte Podnikatelia najčastejšie využívajú príspevok pri poklese tržieb. V septembri priemerná výška príspevku na jedného zamestnanca z balíka Prvej pomoci dosiahla 278 eur.
Je pravdepodobné, že táto suma bude rásť, lebo ministerstvo práce otvorilo rozšírenú schému Prvá pomoc+, v ktorom zvýšilo limity jednotlivých príspevkov vrátane kurzarbeitu.
Bankové záruky aj zdravotníctvo
Druhý najväčší balík eurofondov vo výške viac ako 330 miliónov eur zamerala vláda na podporu mikropodnikov, ako aj malých a stredných firiem vo forme takzvaných antikorona záruk.
V rámci tejto schémy môžu podniky požiadať o nové, maximálne štvorročné úvery do výšky 1,2 milióna eur. Úvery poskytujú komerčné banky, avšak ručí za ne štátny Slovak Investment Holding (SIH).
V rámci balíka podpory zdravotníckeho systému (celkovo 204,3 mil. eur) zasa MIRRI začiatkom decembra schválilo výzvu pre krajské mestá a samosprávy zamerané na podporu ochrany verejného zdravia.
Na zníženie dosahov pandémie Covidu-19 v regiónoch určilo ministerstvo z eurofondov osem miliónov eur. Peniaze sú určené na vybavenie nemocníc a ambulancií, ale aj na vytváranie mobilných odberných miest, ochranu zdravotníkov či dobudovanie epidemiologických ambulancií.
Enormný záujem o React-EU
Opatrenia stoja Slovensko stámilióny, účty za pandémiu rastú Čítajte Slovensko v súčasnosti rokuje o dodatočných eurofondoch na boj s koronavírusom. Ide o nástroj React-EU, cez ktorý môže získať 780 miliónov eur. React-EU, v rámci ktorého sa pre všetky členské štáty Únie uvažuje so sumou 47,5 miliardy eur na nasledujúce dva roky, je súčasťou veľkého Plánu obnovy.
Záujem o tento balík peňazí na Slovensku je enormný. Keď MIRRI oslovilo iné ministerstvá, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) či Úniu miest Slovenska, zistilo, že požiadavky presiahli 7,7 miliardy eur. Po rokovaní s rezortmi a samosprávami sa síce ich suma znížila na 1,5 miliardy eur, no stále išlo o dvojnásobok dostupnej sumy.
Napokon ministerstvo pomocou piatich kritérií vybralo štyri oblasti, ktoré by mali byť najbližšie obdobie podporené sumou 780 miliónov eur.
Do čoho majú ísť dodatočné eurofondy?
- Podpora na udržanie pracovných miest: 449 miliónov eur (OPĽZ)
- Podpora regiónov: 194 miliónov eur (IROP)
- Distribúcia potravinových a hygienických balíčkov: 24 miliónov eur (OP FEAD)
- Riešenie priamych dôsledkov pandémie a podpora zamestnancov v prvej línii v boji s pandémiou: 113 miliónov eur (OP EVS)
PRAMEŇ: MIRRI
Na kurzarbeit aj cyklocesty
Prvou oblasťou sú opatrenia z balíka Prvej pomoci, v rámci ktorého sa podnikateľom vypláca aj kurzarbeit. Časť z balíka vo výške 449 miliónov eur by mala ísť aj na zamestnávanie mladých, udržanie pracovných miest a vytváranie nových v oblasti kultúry, športu, zdravotníctva, ale aj v materských školách.
Pravidlá pri Pláne obnovy sa menia za pochodu, je to frustrujúce Čítajte Z balíka React-EU by mali prísť aj ďalšie peniaze na „zabezpečenie činností príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zdrojov, ako aj zdravotníckeho personálu v boji s pandémiou“. Taktiež by sa vďaka peniazom z nového nástroja EÚ mohli posilniť personálne kapacity v samosprávach na prípravu eurofondových projektov a verejného obstarávania.
O 194 miliónov eur by sa mal zvýšiť Regionálny operačný program (ROP). Investície by mali smerovať do nových cyklotrás, zateplenia bytoviek, zelenej infraštruktúry. Časť prostriedkov má ísť na dotácie na vstupné, aby sčasti vykryli straty organizátorov podujatí, ktoré museli v súvislosti s protipandemickými opatreniami zrušiť alebo obmedziť.
Keďže nepôjde o nové eurofondy, ale o doplnenie aktuálneho programového obdobia, prostriedky by sme mali dočerpať do konca roka 2023. Výhodou je, že členské krajiny nemusia na projekty prispievať z vlastného rozpočtu, čo je podmienkou pri „štandardných“ eurofondov.
Konečný zoznam aktivít, ich rozpočet a celková výška pomoci pre Slovensko budú známe až po vyjednávaniach s EÚ.
„Podmienkou pridelenia zdrojov z React-EU je schválenie nariadenia na európskej úrovni a zároveň dosiahnutie dohody na viacročnom finančnom rámci,“ vysvetľuje tlačový odbor MIRRI. Dodatočné eurofondy tak bude môcť Slovensko zrejme čerpať od začiatku budúceho roka.
