Piatok, 14. máj, 2021 | Meniny má BonifácKrížovkyKrížovky

Lepšia doprava a zelenšie mestá. Ako nám pomohli milióny z Únie?

Handlová za ne postavila kompostáreň.

Ilustračné foto. (Zdroj: PETIT PRESS)

Prostriedky z neho nedostane každý člen Európskej únie. Kohézny fond prerozdeľuje peniaze medzi krajiny, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa nedosahuje 90 percent európskeho priemeru. Aj preto bol v programovom období 2014 až 2020 určený pre celkovo pätnásť štátov vrátane Slovenska.

EÚ chce cezeň podporiť trvalo udržateľný rozvoj, preto vyčlenené dotácie smerovali na projekty zamerané na ekologické zhodnocovanie odpadov či kvalitnejšiu verejnú dopravu. Toto sú príklady, kde sa dostali európske peniaze.

Zelený odpad sa mení na kompost

Odrezané konáre či pohrabané lístie nemusia zväčšovať už aj tak veľký objem komunálneho odpadu a končiť na skládkach. Mesto Handlová sa rozhodlo vybudovať kompostáreň na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu.

Nová kompostáreň, ktorá sa nachádza neďaleko obytnej zóny, má odhadovanú ročnú kapacitu 1350 ton zeleného odpadu. Na ploche tisíc štvorcových metrov disponuje niekoľkými odpadovými nádobami a kompostovými kopami.

Otvorili ju v druhom polroku vlaňajška a v prvom roku prevádzky sa v nej spracovalo vyše 650 ton odpadu, o ktoré sa odbremenil komunálny odpad na skládkach. Mesto v rámci projektu kúpilo aj prenosný štiepkovač a traktor, dve zberné vozidlá a zberné nádoby.

„Kompostovanie je v Handlovej zabezpečené tak, že mesto k rodinným domom v rámci projektu bezplatne distribuovalo 240-litrové nádoby a podľa zberového kalendára dvakrát v mesiaci vykonáva zvoz mestská spoločnosť Hater-Handlová,“ vysvetľuje vedúca kancelárie primátorky mesta Jana Paulínyová.

Ako pokračuje, v tomto roku mesto na základe požiadaviek obyvateľov pridalo oproti plánu navyše ešte jeden zvoz. Zvyčajne je posledný zber začiatkom novembra, v tomto roku mesto zvážalo ešte začiatkom decembra. „Niektorí obyvatelia by privítali celoročný zber, teda aj v zimnom období, pre niektorých je zasa jedna nádoba málo,“ opisuje skúsenosti Paulínyová.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

O záujme obyvateľov svedčí aj fakt, že od začiatku tohto roka bolo na handlovskej kompostárni uložených 1290 ton bioodpadu.

Súčasťou zvozu bioodpadu je zber opílených konárov a stromov dvakrát ročne. „Mesto vyznačí zberné miesta, kde obyvatelia môžu uložiť opílené stromy a konáre,“ vysvetľuje Paulínyová.

Štiepkovač sa presúva v rámci mesta, kde odrezky spracuje a následne sa vozia do kompostárne a sú spracované na kompost. Ten obsahuje živiny a humus a môže sa používať ako biologické hnojivo na kvetinové záhony či trávniky.

Celková investícia dosiahla takmer 900-tisíc eur, pričom z Kohézneho fondu získalo mesto takmer 760-tisíc eur.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšie investície do kuchynského odpadu

Hoci má Handlová skúsenosti s kompostovaním biologicky rozložiteľného odpadu (BRO), od budúceho roka bude musieť, tak ako ďalšie mestá a obce, triediť aj biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (BRKO). Ten si však vyžaduje nové technológie, ktoré mesto zatiaľ nemá, a tak si ich musí dobudovať. Taktiež treba nastaviť systém a vybaviť potrebné legislatívne záležitosti.

Aj preto Handlová podala žiadosť o dotáciu z operačného programu Kvalita životného prostredia. „Ide o produktovo orientovaný projekt, v rámci ktorého bude zakúpené zberné vozidlo, zberné nádoby, hygienizačné kontajnery a drvič kuchynského odpadu. Taktiež sa vybudujú tri betónové plochy pod kontajnery a drvič,“ vysvetľuje Paulínyová.

Samotný systém zvozu biologického odpadu z kuchýň by mal byť podľa jej slov nastavený obdobne ako v prípade zeleného odpadu určeného na kompostovanie, teda podľa kalendára a z nádob, ktoré zabezpečí mesto.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Tým, že kompostáreň bola dimenzovaná na BRO a mesto bude potrebovať z komunálneho odpadu presunúť niekoľko stoviek ton BRKO, bude nutné nielen zvyšovať jej kapacitu, ale dopracovať infraštruktúru zberu ich spracovania,“ dodáva Paulínyová. S tým, že samosprávu čaká aj náročný proces z hľadiska informovania obyvateľov.

Nové vozidlá MHD aj technické zázemie

Kým v zahraničí mestskú hromadnú dopravu vďaka rýchlosti, pohodlnosti cestovania, ale aj ekológii využívajú študenti i manažéri firiem, na Slovensku sa na ňu mnohí pozerajú cez prsty.

Sťažujú sa na špinavé autobusy, komplikované spojenia, dlhé intervaly. To, čo možno platilo pred pár rokmi, však už nie je celkom pravda.

Napríklad Dopravný podnik Bratislava využil Kohézny fond na modernizáciu vozového parku i dopravného zázemia. V rámci prvej fázy projektu mesto zaobstaralo nové trolejbusy, električky a autobusy. Potom sa pustilo do modernizácie vozovní.

Vozovňa Jurajov dvor dostala moderné technológie na umývanie, sušenie a čistenie vozidiel či nové údržbárske stojiská. Vybudoval sa tiež blok údržby nízkopodlažných električiek.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Vozovňa Hroboňova postavená koncom 70. rokov neprešla až do projektu spolufinancovaného Európskou úniou žiadnymi podstatnými zmenami. Modernizácia systému údržby trolejbusov však bola nevyhnutná aj pre nákup nových vozidiel. Keďže sa nachádza v blízkosti obytnej zóny, vybudovala sa tiež protihluková stena.

V rámci programového obdobia 2014 až 2020 prispel Kohézny fond na ďalšiu modernizáciu Jurajovho dvora sumou viac ako 8,3 milióna eur z celkovej výšky investície 8,7 milióna eur.

Vďaka tomu sa na základni nachádza moderná hala technickej infraštruktúry, ktorá je prepojená s ďalšími budovami novovybudovanou točňou, električkovými koľajami a trakčným vedením trolejbusovej dráhy.

„Zamestnanci môžu vykonávať údržbu vo vozovni Jurajov dvor v priestoroch a s technológiami prispôsobenými moderným nízkopodlažným vozidlám bezpečnejšie a efektívnejšie vďaka modernejším technológiám a lepším podmienkam v pracovnom prostredí,“ vysvetľuje hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Ľubica Melcerová.

Postavila sa tiež nová dispečerská stanica a parkovisko pre nové vozidlá. Významnou časťou investície bola výstavba nastavovacej a skúšobnej haly pre električky. Vytvára podmienky na bezpečné testovanie vysokonapäťových elektrických obvodov električiek po opravách. Projektom sa zvýšilo pohodlie a bezpečnosť vodičov nielen na ich linkách, ale aj pri parkovaní na základni.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Rýchlejšia ako autá

Aj vďaka modernizácii vozovní a dielní sa zvýšila atraktivita mestskej hromadnej dopravy, hoci cestujúcich priamo nedotýka. „Nepriamo áno, a to vo vyššej pohotovosti a v lepšom technickom stave vozidiel, čo znižuje výpadky na tratiach, prispieva k zabezpečovaniu plynulej dopravy a zvyšuje komfort cestujúcich,“ mieni Melcerová.

Vo všeobecnosti sa verejná doprava podľa nej stáva pre obyvateľov atraktívnejšia, pretože dopravný podnik prevádzkuje modernejšie a spoľahlivejšie vozidlá. Na mnohých úsekoch jazdí mestské hromadná doprava čoraz častejšie.

Napríklad mestská časť Karlova Ves má po spustení električkovej premávky na obnovenej dúbravsko-karlovoveskej radiále spojenie s centrom hlavného mesta v dvojminútovom intervale.

„Mestskú hromadnú dopravu robia pre občanov a návštevníkov Bratislavy atraktívnejšou aj bus pruhy, vďaka ktorým môže byť rýchlejšia ako osobná automobilová doprava,“ uzatvára Melcerová.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Návrh z dielne vicepremiéra spôsobil mimoriadny rozruch.

5 h
Milan Fiľo

Podnikateľ už nie je občanom Slovenska.

9 h
Makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

V dobiehaní Západu zaostávame, upozorňuje v rozhovore analytik Michal Lehuta.

9 h
Naložiť auto alebo motorku pred cestou do chorvátskeho Splitu treba 1,5 hodiny pred odchodom vlaku.

Pribaliť si môžete auto aj psa.

13. máj
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pacientka ukazuje svoj očkovací preukaz proti ochoreniu Covid-19 v piatok 30. apríla 2021 v Budapešti.

Slovensko vypadlo z dohody o voľnom cestovaní.

3 h
V skutočnosti je problémom naša sociálna predstavivosť, ich otvorenosť k oceánu, v protiklade s našou bukolickou pahorkatinou.

Stále máme neusporiadaný vzťah k problematike západnosti.

12. máj
Katarína Danová

Paulínymu hrozí dva až desať rokov.

6 h