BRATISLAVA. Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,41 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), resp. viac ako 7 miliárd eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, ktorý schválil parlament.
Aktuálny odhad pre tento rok predpokladá schodok až na úrovni 9,68 percenta HDP, čo predstavuje 8,67 miliárdy eur. Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov bol vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakávaný, avšak nie až v takej výške.
Rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti
Po mnohých rokoch je tu rozpočet, čo nemá podhodnocované výdavky a nadhodnocované príjmy a nemá žiadne prikrášľovania, skonštatoval na tlačovom
brífingu po hlasovaní k "zákonu roka", ako sa rozpočet zvykne označovať, minister financií Eduard Heger.
Predseda vlády Igor Matovič zároveň pripomenul, že podľa názorov viacerých odborníkov je to kvalitne vypracovaný rozpočet s položkami, ktoré nezavádzajú a sú pravdivé.
Ako povedal Heger, schválili rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti. Ľudia si totiž podľa neho zaslúžia pravdu. A napriek tomu, že krajinu čaká prepad príjmov rádovo o 2,2 miliardy eur, štát podľa ministra pridáva niektorým rezortom.
Takzvanými víťazmi aktuálne schváleného rozpočtu podľa Hegera sú sociálna oblasť, zdravotníctvo a vzdelávanie. V oblasti zdravotníctva je totiž potrebné v čase pandémie podať ľudom pomocú ruku a sociálna oblasť získa v budúcom roku o 350 miliónov eur viac ako tento rok.
Oblasť zdravotníctva je podľa ministra taktiež veľmi dôležitá v čase pandémie. Zdravotníctvo nebolo pripravené zvládať pandémiu a museli dofinancovať sektor. Zároveň pridali na platbe za poistenca štátu, podporili aj modernizáciu a opravu zdravotníckych zariadení.
Oblasť vzdelávania je podľa Hegera dlhodobo zanedbávaná. A ak chce Slovensko dobiehať vyspelé štáty, je potrebné investovať aj v tejto oblasti.
Dlh je nad maastrichtskou hranicou
Rozpočet sa podľa Hegera rodil v ťažkých časoch, premiér hovorí o kompromise Čítajte Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni približne 39,6 miliárd eur a výdavky by mali tvoriť 46,7 miliárd eur.
Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou 60 percent HDP, v budúcom roku je hrubý verejný dlh odhadovaný na 65 percent HDP. Ešte vlani pritom dosahoval 48 percent
Kým ešte v máji vláda v Programe stability avizovala stlačenie deficitu verejných financií pod 3 percentá HDP a dlhu na 60 percent HDP do roku 2023, predložený návrh počíta s deficitom 5,72 percenta HDP a dlhom 69,4 percenta HDP do roku 2023. Avšak v rozpočte nie sú ešte zarátané peniaze z fondu obnovy EÚ. Konečné čísla tak v prípade ich efektívneho čerpania môžu byť lepšie.
Chcú využiť výnimku z Bruselu
Slovensko plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie. Aj preto je podľa rezortu financií budúcoročný deficit vyšší oproti pôvodnému plánu.
Do návrhu rozpočtu zároveň zapracovali rezervu cez jednu miliardu eur, ktorá poskytuje priestor na prípadnú potrebu v krátkom čase reagovať na vzniknutú situáciu dodatočnými výdavkovými opatreniami.
S vyrovnaným rozpočtom v najbližších rokoch súčasná vláda zatiaľ nepočíta. Cieľom je do roku 2024 len zreteľne smerovať k dosiahnutiu štrukturálne vyrovnaného hospodárenia.
Ako hodnotí rozpočet rozpočtová rada
Najslabším miestom prijatého rozpočtu verejnej správy je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nulová konsolidácia pre pokrízové roky, teda roky 2022 a 2023.
V roku 2021 si ekonomika oslabená vplyvom pandémie vyžiada podporu a konsolidácia tak nebude podľa rozpočtovej rady žiaduca. O to silnejšie by malo byť podľa nej odhodlanie konsolidovať v rokoch 2022 a 2023. V rozpočte však vláda konsolidáciu v týchto rokoch nešpecifikovala.
Rozpočtová rada odporúča pripraviť konkretizovanú trajektóriu konsolidácie kumulatívne najmenej o 1,5 percenta HDP, čo by viedlo k zníženiu štrukturálneho deficitu na úroveň 3,6 percenta HDP do roku 2023.
Potreba konsolidácie je podľa rozpočtovej rady umocnená vysokým štrukturálnym deficitom a z toho prameniacim vysokým dlhom a chýbajúcou konkretizovanou komplexnou reformou dôchodkov, ktorá by mohla zásadnejšie posilniť v súčasnosti destabilizovaný dôchodkový systém.
Bez prijatia výraznejších opatrení, a teda konsolidácie verejných financií, či zmien v dôchodkovom systéme, zostane dlhodobá udržateľnosť podľa rozpočtovej rady v pásme vysokého rizika aj na konci rozpočtového horizontu.
Minister financií Eduard Heger v reakcii uviedol, že konsolidácia príde, avšak nie teraz. Druhá vlna pandémie bude mať totiž podľa neho presah aj do ďalšieho roka. "Preto hovoriť o konsolidačných opatreniach je predbežné," povedal Heger.
Najprv bude podľa neho potrebné sledovať ďalší vývoj, no zároveň dodal, že sú rozpočtovo zodpovedná vláda a záleží im na výške dlhu. Pripustil, že je vysoký. "Konsolidácia bude nevyhnutná, no v tomto momente nie je dôležité o tom hovoriť teraz," dodal Heger.
