BRATISLAVA. Podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger (OĽANO) v utorok otvoril celodennú verejnú online diskusiu k slovenskému Plánu obnovy a odolnosti.
Hegerov návrh reforiem konečne zverejnili. Ako chcú zlepšiť Slovensko? Čítajte Slovensko podľa neho dlho spalo a potrebuje aplikovať reformy. Európska únia sa má stať vďaka Plánu obnovy konkurencieschopnejšou v porovnaní s inými veľmocami.
Z pohľadu Slovenska je podľa Hegera veľmi dôležité povedať, že ako krajina vychádza z určitej situácie.
"Ja si dovolím povedať, že Slovensko dlho spalo. Reformy sme tu dlhé roky nevideli a odrazilo sa to aj na výsledkoch," dodal minister s tým, že Slovensko padalo v rôznych rebríčkoch a ako jediná krajina z postkomunistického bloku prestalo dobiehať vyspelé krajiny Európskej únie.
Investície a reformy
"Tieto trendy chceme zvrátiť, a preto prinášame Plán obnovy," vysvetlil Heger s tým, že ten pozostáva z dvoch častí.
Prvou sú investície do konkrétnych oblastí, ktoré presnejšie budú verejnosti vysvetlené práve na utorňajšej diskusii.
“Sme v 21. storočí a kvalita služieb musí byť podstatne vyššia.
„
"Ale ak chceme Slovensko posunúť dopredu, potrebujeme uskutočniť reformy," špecifikoval Heger druhú časť Plánu obnovy s tým, že práve táto vie prispieť k zmene fungovania štátu a k vytvoreniu inovatívnej ekonomiky a zdravého a moderného štátu.
"Práve inovatívna ekonomika bude ťažiť zo základov, ktoré tu máme," vyzdvihol minister s tým, že hovorí o silnom dedičstve priemyslu.
Ako doplnil, v modernom štáte musí efektívne fungovať aj verejná správa.
"Sme v 21. storočí a kvalita služieb musí byť podstatne vyššia," vysvetlil Heger a k zoznamu pridal aj zvýšenie kvality života, aby Slováci nemuseli odchádzať do zahraničia za lepším životom.
Miko: Slovensko musí zrýchliť prácu na príprave plánu
K otvoreniu diskusie sa pridal aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Konzultáciu Plánu obnovy považuje za jednu z najväčších priorít súčasného času.
Koronakríza podľa jeho slov odhalila či prehĺbila niektoré problémy, ktoré na Slovensku badať.
"Európska únia prichádza s bezprecedentnými opatreniami, ako je Next Generation EÚ a Plán obnovy. Dobrou správou bolo expresné prijatie tejto dohody a nad rámec štandardného európskeho rozpočtu na roky 2021 - 2027," zhrnul Miko.
Pripomenul, že Slovensku z Plánu obnovy pripadne 5,8 miliardy eur, musí však predložiť vypracovaný plán a musí zrýchliť prácu na jeho príprave. Dodal, že prioritami majú byť zelená a digitálna transformácia.
Ekologicky čistejšia doprava
Štátna tajomníčka ministerstva dopravy a výstavby Katarína Bruncková na diskusii vyhlásila, že rezort chce v rámci plánu obnovy financovať projekty zamerané na modernizáciu železníc a obnovu budov. Spresnila, že hlavným cieľom je premeniť dopravný sektor na ekologicky čistejší, inteligentnejší, bezpečnejší a efektívnejší.
Keďže sa doprava na znečistení ovzdušia emisiami podieľa až 18 percentami, je podľa štátnej tajomníčky nevyhnutné, aby sa začali uprednostňovať ekologickejšie spôsoby dopravy, ku ktorým železničná doprava jednoznačne patrí.
Ministerstvo dopravy a výstavby aktuálne pripravuje projekty súvisiace s modernizáciou železničnej dopravy v troch oblastiach. Tie sa týkajú reformy prípravy investičných projektov v doprave, verejnej osobnej dopravy či intermodálnej nákladnej dopravy.
Rozpočet je najmä pre železnice absolútne katastrofálny, tvrdí Doležal Čítajte Zároveň sa chce sústrediť na elektrifikáciu železníc, na zavádzanie inteligentných technológií či na odstránenie úzkych miest na železničnej infraštruktúre s cieľom zvýšiť kapacitu prepravy osôb aj tovaru.
"Našim cieľom je, aby sa minimálne o 35 percent zvýšil objem cestujúcich prostredníctvom železničnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou," dodala Bruncková. Podľa nej treba zvýšiť aj objem prepravy tovaru v rámci nákladnej železničnej dopravy a dobudovať ďalšie intermodálne terminály.
Keďže budovy vytvárajú v súčasnosti až 36 percent emisií, v rámci dekarbonizácie je ich obnova podľa Brunckovej veľmi dôležitým krokom.
Čo sa týka obnovy bytových domov, Slovensko je na tom relatívne dobre. Dve tretiny bytových domov sú už obnovené. Pokiaľ však ide o rodinné domy, ktorých eviduje ministerstvo dopravy a výstavby okolo milióna, takmer polovica z nich nie je stále obnovená.
"Veľkou skupinou sú aj verejné budovy, ktoré ešte nie sú obnovené. Samozrejme, treba myslieť aj na obnovu pamiatkovo chránených budov, ktoré sú častokrát energeticky veľmi neefektívne," upozornila Bruncková s tým, že hĺbková obnova všetkých spomínaných typov budov, vrátane aj ich zateplenia, si vyžaduje nemalé financie.
Na platy lekárov financie z EÚ použiť nemôžu
Väčšinu prostriedkov z plánu obnovy pre zdravotníctvo chce Slovensko vyčleniť na výstavbu a modernizáciu nemocníc, ktoré po výstavbe a obnove poskytnú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Nové a modernizované nemocnice majú totiž zlepšiť aj ďalšie oblasti, kde Slovensko v oblasti zdravotníctva zaostáva, ako včasnosť a dostupnosť záchrannej služby či starostlivosť o duševné zdravie.
Uviedli to generálny riaditeľ Sekcie reformnej agendy ministerstva zdravotníctva Oskar Dvořák a generálna riaditeľka Sekcie efektívneho hospodárenia ministerstva zdravotníctva Iveta Griačová.
Hlavným cieľom reforiem v rámci plánu obnovy v oblasti zdravotníctva je zníženie odvrátiteľných úmrtí na Slovensku na priemer EÚ do roku 2030 a optimalizovať sieť nemocníc.
"Tento cieľ musíme neustále držať v hlave. Treba si však uvedomiť, že plán obnovy slúži primárne na kapitálové výdavky, a teda nie všetko, čo potrebuje slovenské zdravotníctvo, je z nich možné pokryť. Nutne napríklad potrebujeme zvýšiť platy lekárom a sestrám, ale toto nie je možné z plánu obnovy hradiť. Preto najmasívnejšia finančná pomoc z plánu obnovy pôde na rekonštrukciu a modernizáciu nemocníc. Na to môžeme prostriedky z EÚ použiť, no treba dodať, že s kvalitnými nemocnicami sa výrazne zlepšia aj ostatné ukazovatele, v ktorých Slovensko zaostáva," ozrejmil Oskar Dvořák.
Nutnosť výstavby, obnovy a modernizácie nemocníc potvrdila aj generálna riaditeľka Sekcie efektívneho hospodárenia ministerstva zdravotníctva Iveta Griačová. "Obnova nemocníc musí byť prioritou. Nemocnice majú obrovský investičný dlh. Ten sa kumuluje už niekoľko desaťročí. Drvivá väčšina našich nemocníc je zastaraná a je umiestnená v nevýhodnej infraštruktúre," vysvetlila Griačová.
Zároveň dodala, že množstvo slovenských nemocníc je nadmerne roztrúsených po množstve pavilónov. Tento systém rozdelenia na pavilóny je podľa Griačovej príliš zaostalý. "Práve roztrúsenosť pavilónov umocňuje ich zastaranosť," dodala.
Na starých nemocničných budovách navyše podľa Griačovej nie je možné uskutočniť mnohé zo zmien, ktoré EÚ vyžaduje, ako rozšírenie digitalizácie či zníženie emisií. "Pandémia koronavírusu nám v plnej nahote ukazuje zraniteľnosť infraštruktúry slovenských nemocníc. Slovensko v určitých oblastiach aj má potrebné vybavenie, no nemá ho kam umiestniť. Preto plne súhlasím s tvrdením, že ak budeme mať kvalitné nemocnice, tak starostlivosť bude kvalitnejšia," doplnila Griačová.
Slovensko plánuje cez plán obnovy podľa účastníkov diskusie aj reformu ústavnej zdravotnej starostlivosti, investície do dlhodobej zdravotnej starostlivosti, rozvoj starostlivosti o duševné zdravie a riešenie akútnej zdravotnej starostlivosti. K reformným oblastiam patrí aj ambulantnú starostlivosť a stabilizácia personálu.
