Júl 1990. Československo po desaťročiach prežíva prvé slobodné leto. Tisícky ľudí začínajú novú kariérnu dráhu, tešia sa na nové výzvy a možnosti. No sú medzi nimi aj nespokojní - zmeny, ktoré odštartovala Nežná revolúcia, ich obrali o prácu.
Do tejto druhej skupiny patril aj Juraj Široký. Pracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB) musel opustiť rady komunistickej tajnej služby a vôbec sa mu to nepáčilo. Aj preto píše list ministerstvu vnútra s nádejou, že jeho nové vedenie presvedčí. Argumentuje, že aj slobodná vláda bude potrebovať „politicko-ekonomické spravodajstvo“.
Vtedajší minister vnútra Ján Langoš však jeho sťažnosti nevyhovie. A tak sa 36-ročný Široký musí obzerať po novom pôsobisku. Sotva v tom čase tušil, ako rýchlo sa uchytí a zaradí sa medzi najbohatších ľudí na Slovensku. Príbeh Juraja Širokého opisuje INDEX v ďalšej časti seriálu Oligarchovia.
V ŠtB chcel pomáhať režimu
Aj keď z pohľadu súčasného postavenia Juraja Širokého je dôležité obdobie po revolúcii, jeho cesta sa začína ešte o jedenásť rokov skôr. Práve v roku 1978 sa rodený Košičan obrátil na štruktúry ŠtB so žiadosťou o prijatie do jej radov.
