Ladislav Sekletár prevádzkuje v Michalovciach zábavno-športové centrum Laser Game. Otvoril ho s manželkou začiatkom roka 2018. Podobne ako mnohí ďalší podnikatelia na Slovensku sa pre pandémiu covidu ocitli v zložitej situácii.
Prvé tri mesiace vlaňajšej prvej vlny „prechodili“ vďaka finančnej rezerve. Aj keď arénu dočasne zatvorili, mesačné náklady dosahujú tritisíc eur. Prepúšťať nechcú, v podniku majú dvoch zamestnancov a dvoch dohodárov.
Sčasti pomohol štát, Sekletárovci dostali dotácie na mzdy, nájomné a neskôr aj príspevok z podpornej schémy pre cestovný ruch. No aby prežili druhú vlnu pandémie, museli siahnuť na rodinné financie. Zastavil sa preto nielen biznis, ale aj osobný život.
Napriek všetkému je Ladislav Sekletár optimista: „Verím, že čoskoro otvoríme aspoň na 50 percent, že leto bude znovu silné a že prežijeme ďalšiu zimu.“
Bratislavčan Róbert Fischer v auguste 2019 prevzal priestory po reštaurácii, v ktorej dovtedy pracoval ako prevádzkovateľ. Na rekonštrukciu si požičal peniaze a v januári 2020 otvoril nové Eshus bistro, v ktorom zamestnal päť ľudí.
„Zákazníci začali chodiť, roznášali sme letáky, rozbehli sme web, chceli sme spojazdniť rozvoz cez donáškové služby,“ spomína. „Mali sme super začiatok, nebol to výstrel do tmy. Všetko som mal vypočítané. Aj vybavenie som od predchádzajúceho majiteľa kupoval so zľavou,“ dodáva.
O dva mesiace neskôr, v polovici marca, sa na Slovensku objavil prvý nakazený. „Kolega mi ráno volal, čo sa stalo. Rovno v ten deň som sa rozhodol, že dočasne zatvoríme, chcel som chrániť svojich ľudí aj zákazníkov,“ vraví podnikateľ.
Prvú vlnu jeho podnik zvládol, predovšetkým vlastnými silami. „Nechcel som prepúšťať, a preto som chcel využiť pomoc od štátu,“ pokračuje. No keďže oficiálne začal podnikať len krátko pred vypuknutím pandémie, nemal nárok na podporu balíka Prvej pomoci. Dotácie na nájomné vybavoval niekoľkokrát, pre administratívnu chybu sa k nim dostal až koncom roka.

Aj keď v lete sa reštaurácia rozbehla, nestačilo to. Podnik bol nový, mal relatívne málo objednávok. Denné tržby boli od 30 do 60 eur, výnimočne sto eur. „Bol to zlomok toho, čo som potreboval zaplatiť,“ hovorí Róbert Fischer.
Situácia sa ešte skomplikovala počas druhej vlny. Najprv prišlo prepúšťanie a potom definitívny koniec: „V januári to už bolo neúnosné, musel som urobiť nejaké rozhodnutie. Vláda iba sľubovala, a tak som zatvoril.“
Sumár jeho podnikania je desivý. Na nájomnom dlhuje viac ako 11-tisíc eur, na krku má niekoľko exekúcií - vraví, že jeho dlhy vystačia na tri životy. Sám je momentálne nezamestnaný, zvažuje, že vyhlási osobný bankrot. Doma má pritom malé dieťa.
V podobnej situácii sa pre pandémiu ocitli mnohí podnikatelia na Slovensku. Aby si udržali nádej na opätovný rozbeh svojho podnikania po uvoľnení opatrení, požičiavajú si peniaze, siahajú na rodinné úspory a zadlžujú sa.
Mnohí to nezvládli, a tak rozmýšľajú, ako so cťou, čo najjednoduchšie a s čo najmenšími stratami a ďalšími výdavkami z biznisu vycúvať. INDEX sumarizuje, aké majú možnosti.