Bödör, Brhel, Výboh, Poór. A mnohí ďalší, na menovanie ktorých je jeden editoriál prikrátky. Aké asociácie vám bežia mysľou pri takejto partičke?
Každý z nich by chcel byť stále iba podnikateľom. Nálepke „oligarcha“ sa vyhýbajú ako čert krížu. Automaticky sa totiž spája s podozreniami, akými cestami sa dopracovali k obrovským majetkom, ktoré im umožňujú, aby z pozadia ťahali za nitky a boli šedými eminenciami. Vývoj z posledných mesiacov naznačuje, že šedými len do času, kým niekto nezačne rozprávať...

Nie sú len najbohatšími ľuďmi v krajine. Väčšinou ich spája, že si nadštandardne rozumejú so správnymi politikmi. A zarábajú následne na biznisoch so štátom.
„Meno Bödör sa v posledných rokoch stalo synonymom oligarchie, podozrení z korupcie a z prania špinavých peňazí. Príbeh nitrianskej rodiny je ukážkou, ako s jedlom rastie chuť. Na začiatku sa pritom Bödörovci profilovali ako slušní podnikatelia s regionálnym cítením,“ začína sa ďalší diel seriálu Oligarcovia, ktorý nájdete aj v júnovom čísle mesačníka INDEX.
Nepokazil ich až štát, je to zvrátená symbióza, z ktorej profitujú obe strany. Za spriaznených vlád im potom rozprávkovo rastú tržby, získavajú lukratívne zákazky, za podozrivých podmienok sú zvýhodňovaní pred inými podnikateľmi, ktorým nechodí na súkromné akcie rečniť vplyvný politik. Získajú nekalú konkurenčnú výhodu a nevedia sa zastaviť.
Ľudia z hladovej doliny v Poltári by vedeli rozprávať o skúsenostiach s tým, ako to dopadne, keď štát uprednostní spriazneného oligarchu pred nadnárodným výrobcom so skúsenosťami. Sľuby, nádej na prácu aj tradičná sklárska fabrika zapadnú prachom.
A v tomto prípade nepomohla ani odklepnutá niekoľkomiliónová podpora pre firmu Vladimíra Poóra, ktorá sa z čista-jasna zjavila na scéne. Téme o sklárskej výrobe na Slovensku sa tiež venujeme v júnovom INDEXE.