Slovensko sedí na časovanej bombe. Následky pocítime všetci

Rok 2021: Hovorme mu Juraj. Narodil sa krátko pred revolúciou a s rodinou žije v Bratislave. Podobne ako stovky iných rodín aj on narazil na problém, ktorý vie len veľmi ťažko ovplyvniť.

V dôsledku enormného záujmu nezobrali jeho trojročnú dcéru do štátnej škôlky. Niektoré mestá či obce nedokázali reagovať na veľký nápor. Má smolu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Keď utekajú ľudia. Desať slovenských miest, ktorým ubudlo najviac obyvateľov Čítajte 

Rok 2071: Po polstoročí má Juraj opäť problém, ktorý môže len ťažko ovplyvniť. Keďže sa o seba už sám nevie postarať, hľadá miesto v domove pre seniorov.

Má však smolu, keďže všetky kapacity sú beznádejne obsadené.

Nepomôže mu ani jeho dcéra, ktorá sa rozhodla zostať žiť v zahraničí po tom, čo tam vyštudovala vysokú školu. Juraj sa jednoducho nenarodil pod štátnou hviezdou.

Možno sa vám uvedený príklad môže zdať trocha prehnaný. Osud Juraja však hrozí tisíckam obyvateľov Slovenska. Krajinu totiž čaká demografický šok. Odborníci aj analytici bijú na poplach, odvrátiť negatívny jav starnutia krajiny nebude vôbec jednoduché.

Vymierame

Slovensko vymiera. Nie je to len výstraha odborníkov, je to neodvrátiteľný fakt. A treba povedať, že ide o záležitosť, ktorá je známa niekoľko rokov.

Ešte v roku 2015 publikovali výskumníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) v Demografickom atlase SR negatívne vyhliadky na nasledujúce desaťročia.

Kým v tomto období patrilo Slovensko vekovým zložením medzi tri najmladšie krajiny v Európe, v roku 2060 sa situácia úplne obráti. Podľa slovenských vedcov budeme o štyri desaťročia patriť medzi tri najstaršie krajiny v Európe.

„Konzekvencie sú celkom zrejmé, pretože, ak sa počet dôchodcov zvýši trojnásobne, tak dôchodkové zaťaženie jednoducho stúpne. Bez ohľadu na výkonnosť ekonomiky. Nie je možné, aby to neprinieslo nejaké ekonomické a sociálne problémy,“ naznačoval spoluautor publikácie a demograf Branislav Bleha.

Počet obyvateľov Bratislavy rastie a zmeniť sa to nemá ani v ďalších rokoch. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo )

Problémom nebolo len starnutie, ale aj neustály pokles pôrodnosti. Zmenu trendu evidujú odborníci už po revolúcii.

Zatiaľ čo koncom osemdesiatych rokov pripadali na jednu ženu dve deti, už na prelome tisícročí to bolo 1,2 dieťaťa. Situácia sa v ďalších rokoch síce zlepšila (na 1,5 dieťaťa), na trend starnutia však toto číslo nie je dostatočné. Na to, aby bola krajina ekonomicky udržateľná, by bolo potrebné, aby číslo stúplo na dve deti.

Vymieranie v Európe

Vedecký časopis The Lancet zverejnil v októbri 2020 článok o tom, ako sa bude vyvíjať počet obyvateľov jednotlivých krajín na svete. Kým v roku 2017 žilo na Slovensku 5,42 milióna obyvateľov, v roku 2100 by sme podľa štúdie mali mať len 2,56 milióna obyvateľov.

Nebudeme jediní, ktorí zažijú takúto drastickú redukciu. Analýza predpokladá, že počet obyvateľov Poľska klesne z 38,39 milióna na 15,42 milióna. O niečo menší skok predpokladajú vedci pri Česku. Tam analýza predpokladá pokles z 10,59 na 6,73 milióna obyvateľov.

Vymieranie hrozí celej Európe. Výnimky sa však nájdu napríklad v Belgicku, škandinávskych krajinách či na Britských ostrovoch. Ide o krajiny, ktoré môžu v nasledujúcich desaťročiach čakať výrazný prílev nových obyvateľov. Štúdia predpokladá, že počet obyvateľov Belgicka vzrastie zo súčasných 11,3 na 13,5 milióna ľudí.

„Politiky, ktoré dnes štáty presadzujú, môžu zmeniť trajektóriu plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Veľkosť a zloženie populácie nie sú vonkajšími faktormi, ktoré musia krajiny zohľadniť pri plánovaní, ale skôr výsledkami, ktoré môžu pomôcť nasmerovať,“ napísali na záver autori štúdie.

Čo ďalej?

Vráťme sa na však na Slovensko do roku 2021.

Obyvatelia krajiny dnes demografickú hrozbu prakticky nepociťujú. Teda až na skupinu rodičov, ktorí hľadajú miesto pre svoje deti v štátne škôlke. V hustejšie osídlených lokalitách je to problém.

„Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje potrebný počet miest v materských školách, je počet detí v predškolskom veku. Ten sa na Slovensku počas posledných desať rokov zvyšoval, čo spôsobilo rastúcu potrebu a s tým spojený nedostatok miest. Zvyšovanie počtu detí v predškolskom veku však v súčasnosti vrcholí a nasledovať bude mierny pokles, ktorý bude trvať niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje pre INDEX demograf Boris Vaňo.

Vývoj problému so škôlkami sa bude odlišovať od regiónov. Niekde bude prítomný dlhšie, inde menej. „V lokalitách, kde je dnes nedostatok škôlok, napríklad v suburbánnych obciach v okolí miest, bude prinajmenej dekádu až dve prílev mladých rodín pokračovať. Ak sa teda škôlky nepostavia, problém nepominie,“ hovorí pre INDEX demograf Branislav Bleha.

Ilustračné foto. (zdroj: TASR)

Dnes je však isté to, že škôlok bude na trhu veľa a kým teraz sa rodičia o umiestnenie svojho dieťaťa snažili, o pár rokov sa situácia obráti. Bleha hovorí, že o desať až dvadsať rokov dospeje situácia do bodu, keď bude prebytok miest v škôlkach.

„Keď škôlky konečne dokončíme, budeme ich môcť postupne rušiť. Jednoducho štát a starostovia nereagovali dostatočne včas. Bude to vlastne opačná situácia, ako v 90. rokoch, keď sme škôlky rušili, a potom nám chýbali,“ vykresľuje ďalší scenár.

Domovy seniorov

Bleha pritom poukazuje na to, že problém s prebytočnými škôlkami sa bude dať jednoducho vyriešiť. „Ak je infraštruktúra, prerobiť predškolské zariadenie na domov sociálnych služieb sa dá,“ vysvetľuje demograf. Jedným dychom však dodáva, že až také jednoduché to byť nemusí. Môžu totiž chýbať ľudia, ktorí v nich budú pracovať.

„Nezabudnime, že počet seniorov nad 65 rokov sa zvýši do roku 2060 o približne 800-tisíc, počet najstarších starých nad 85 rokov sa zvýši niekoľkonásobne,“ naznačuje Bleha. Ukážka s prebytkom a nedostatkom domovov seniorov je len jedným dielikom v mnohorozmernej skladačke.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zmiznú z máp? Desať slovenských obcí, ktorým ubudlo najviac obyvateľov Čítajte 

Rizík spojených s vymieraním krajiny je mnoho. Podľa Vaňa demografický vývoj ovplyvňuje prakticky všetky oblasti života spoločnosti.

„Ignorovanie alebo podcenenie demografických výziev spôsobuje mnohé problémy a v konečnom dôsledku zhoršuje životnú úroveň obyvateľstva,“ hovorí Vaňo s tým, že medzi najviac zasiahnuté oblasti patrí trh práce, sociálne poistenie, zdravotníctvo a sociálne služby.

„Inak povedané, treba počítať s nedostatkom pracovných síl v niektorých odvetviach a v niektorých lokalitách, s narastajúcim deficitom Sociálnej poisťovne, s problémami pri poskytovaní adekvátnej zdravotnej starostlivosti ako aj opatrovateľských a sociálnych služieb,“ vymenúva Vaňo.

Odborníci varujú, že starnutie je v aktuálnom nastavení neodvrátiteľné. „Slovensko bude starnúť jednoducho rapídne, nadpriemerne rýchlo a vo všetkých ekonomických projekciách je to proste naša nevýhoda,“ vysvetľuje Bleha.

Ten poukazuje aj na to, že medzi regiónmi budú existovať veľké rozdiely. Ako príklad používa Horehronie či severovýchod Slovenska.

„Mnoho obcí tam bude rapídne rýchlo starnúť, cena domov bude zanedbateľná. Silné ročníky, keď na vidieku mali dvoch, troch aj viac súrodencov, vymrú, ich deti majú omnoho menej detí, navyše sú v zahraničí alebo v Bratislave,“ opisuje smutne situáciu. Ako príklad dáva Japonsko, kde takto zanikli celé obce.

Bleha však vidí aj pozitívne východiská. „Ešte stále je tu primárny demografický potenciál v segregovaných osadách. Pretaviť tento potenciál do ľudského, vzdelanostného a pracovného kapitálu je nesmierne dôležitá, ale nesmierna ťažká výzva,“ hovorí s tým, že práve do týchto výziev by malo ísť viac energie či projektov Európskej únie.

A čo robí štát?

Pozorujú odborníci nejaké kroky vlády či štátu, aby sa krajina pripravila na ťažšie časy a demografickú krízu?

„Reakciu štátu na súčasnú demografickú situáciu nepovažujem za adekvátnu. Problémy s demografickým pozadím treba riešiť s predstihom, a nie až keď sú akútne,“ hovorí Vaňo s tým, že demografický vývoj nie je možné zmeniť v krátkodobom horizonte.

Aj keď sa nejaké opatrenie objaví, jeho účinnosť je relatívne nízka. „Slovensko v tomto smere premrhalo už veľa času, nakoľko na problémy, ktoré zažívame v súčasnosti a ktoré nás ešte len čakajú, upozorňujú demografi už tri desaťročia. Potrebný je komplexný a dlhodobo stabilný systém opatrení zameraný predovšetkým na starnutie obyvateľstva a takýto systém opatrení na Slovensku nemáme,“ naznačuje Vaňo.

V tomto smere poukazuje hlavne na celý rad opatrení, ktoré sa dotýkajú rodinnej, sociálnej, migračnej aj finančnej oblasti. To, že terajšej generácii v budúcnosti nebude mať kto robiť na dôchodky je len vrcholcom ľadovca.

Aktuálnu nečinnosť v tejto oblasti kritizuje aj Tomáš Hegedűš, generálny riaditeľ CBRE Slovensko.

„Konkurencieshopnosť krajiny kráča ruka v ruke s konkurencieschopnosťou hlavného mesta. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, je v stave, keď nie je schopná sa porovnávať s hlavnými mestami okolitých štátov. Ako sú napríklad Budapešť, Praha či Viedeň. Je to problém, o ktorom sa už dlhšie hovorí, ale nevidíme zatiaľ žiadne ani len náznaky možnej zmeny,“ hovorí.

Podľa jeho slov je vymieranie a starnutie obyvateľstva jedným problémom, ďalším, ktorý ho môže ešte viac stimulovať, je odlev mozgov do zahraničia.

„Prieskumy ukazujú, že väčšina mladých Slovákov sa neplánuje vrátiť. Nenachádzajú na Slovensku vhodné podmienky pre život, chýba im nielen adekvátne pracovné ohodnotenie, ale aj fungujúci systém služieb a verejnej správy,“ naznačuje Hegedűš.

Kým šikovní mladí ľudia odchádzajú, opačnou stranou neprichádza náhrada. „Viacerí zamestnávatelia sa vyjadrili, že je jednoduchšie nalákať talent do Krakova ako na Slovensko. Úbytok vlastných talentov a nedostatok tých zahraničných v kombinácií so starnúcou populáciou je mix, ktorý predstavuje hrozbu pre úspech či rast akejkoľvek krajiny,“ konštatuje riaditeľ slovenskej CBRE.

V tejto súvislosti na atraktivite nestráca len hlavné mesto, ale aj ďalšie krajské. V ich prípade je strata atraktivity ešte výraznejšia. „Kedysi silná a vyrovnaná štvorka krajských miest: Prešov, Žilina, Banská Bystrica a Nitra zaznamenáva dlhodobý pokles počtu obyvateľov.

V týchto mestách je ťažšie podnikať a obsadiť kvalitnými ľuďmi aj základné pracovné pozície. Prilákať vhodných adeptov, aby tu ostali žiť a pracovať, je čoraz náročnejšie,“ porovnáva.

Cesta, ako sa vymaniť zo začarovaného kruhu, existuje. V prvom rade by mal pomôcť rozvoj miest tak, aby dokázali lákať mladých ľudí. Začať by sa malo od zabezpečenia kvalitného vzdelávania. Zamerať sa na prísun medzinárodných a zahraničných škôl, pretože slovenské školstvo sa roky nemení, naznačuje Hegedűš s tým, že zlepšiť by sa mala aj dostupnosť bývania, zdravotnej starostlivosti, ale aj kultúry či športu.

Príklady zo sveta

Proces, ktorý by mal zatraktívniť celú krajinu, by mal byť koncepčný a prebiehať na všetkých úrovniach. Štát by mal podľa Vaňa vytvoriť dlhodobo udržateľný systém, ktorý je založený na jasnom a dlhodobom legislatívnom rámci a mať politickú prioritu naprieč celým politickým spektrom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Tisícky bytov? Štát nečinne sedí na miliardovom poklade Čítajte 

„V praxi to potom znamená posilnenie dôvery obyvateľov v štát, vytvorenie podmienok pre rodiny na dosiahnutie adekvátnej životnej úrovne a realizáciu ich zámerov, koordinovaný príchod migrantov do krajiny hlavne v súlade s potrebami trhu práce, zahŕňajúci proces spoločenskej integrácie,“ vysvetľuje Vaňo.

Slovensko by sa pritom mohlo inšpirovať aj v zahraničí. Pozitívnych príkladov je viac. „V oblasti pronatalitnej a rodinnej politiky je veľa príkladov dobrej praxe z Francúzska, Estónska, zo severských krajín, napríklad ohľadom zosúladenia práce a rodiny,“ približuje Bleha s tým, že zložkou demografického rozvoja musí byť aj migračná politika. V tomto smere je našou nevýhodou úroveň platov a ďalších podmienok.