Výstavba nájomných bytov má dostať zelenú. Koalícia pripravuje podmienky na to, aby ich počet rástol rýchlejším tempom. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že biznis s nájomnými bytovkami ovládlo niekoľko firiem a obce pri ich stavaní podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) obchádzali pravidlá.
Na výstavbu bytov s nižším nájomným poskytuje samosprávam dotácie alebo výhodné úvery Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Štát takto podporuje občanov, ktorí si vlastné bývanie nemôžu dovoliť.
Obce a mestá by mali ako verejní obstarávatelia vypísať na stavbu nájomných bytoviek otvorenú súťaž tak, aby zabezpečili čo najlepšiu kvalitu za čo najnižšiu cenu. Od nej sa potom odvíja aj výška nájomného, ktorú platia obyvatelia.
Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci s expertom na verejné obstarávanie Miroslavom Cákom analyzovala 39 projektov za vyše 41 miliónov eur. Obce za ne od ÚVO dostali pokuty, lebo porušili zákon. Namiesto toho, aby o zákazky na stavbu férovo súťažili, podľa úradu ich ušili na mieru vopred vybraným súkromným spoločnostiam.
Z analýzy projektov vyplýva, že samosprávy používali rovnaké schémy na to, aby sa vyhli súťažiam. Takéto, podľa ÚVO nezákonné verejné obstarávania, si v mnohých prípadoch neriadili sami, ale najímali si na ne konzultantov. Rovnaké mená sa opakujú pri viacerých zákazkách.
Triky ako obísť zákon
Jednu z najvyšších pokút dostalo mesto Šaľa, a to až 330-tisíc eur. Nasleduje Považská Bystrica (129-tisíc eur), Svidník (90-tisíc eur) a Golianovo (42, 5 tisíca eur). Z pohľadu mestských a obecných rozpočtov ide o nezanedbateľné sumy, ktoré môžu chýbať pri oprave ciest alebo financovaní škôlok.
Mnohé samosprávy si chybu nepriznali a pre pokutu sa súdia. Šaľa, ani Krupina so žalobou na krajskom súde neuspeli, potvrdil správnosť rozhodnutí ÚVO. Obe mestá podali mimoriadne opravné prostriedky, Najvyšší súd o nich ešte nerozhodol.
Aj podľa analýzy Nadácie však používali niekoľko trikov, ako obísť zákon. Jedna spočívala v tom, že samosprávy pred vyhláseniami verejných obstarávaní uzatvárali s dohodnutými spoločnosťami nájomné alebo kúpne zmluvy na stavebné pozemky, ktorých dispozíciu následne požadovali od uchádzačov v súťaži.
Tieto spoločnosti sa následne ako jediné možné, keďže na pozemky už mali zmluvy, stali úspešnými víťazmi verejných obstarávaní. Štandardným zákonným postupom je, že stavebný pozemok poskytuje obec ako objednávateľ priamo do súťaže.
Takto postupovala napríklad obec Kunerád. Starostka Monika Kavecká (poslankyňa OĽaNO) najprv ako podpredsedníčka súkromného urbáru prenajala pozemok súkromnej eseročke F. A. A. C. Consulting. Potom ako starostka vypísala súťaž na výstavbu bytov, pričom v súťažných podmienkach uviedla presné číslo listu vlastníctva k pozemkom, na ktorých mali stáť. Išlo o pozemok, ktorý si prenajímala F. A. A. C. Consulting.
Keď Nadácia dávnejšie Kaveckú k tejto veci oslovila, postup obhajovala. Konkrétne číslo listu vlastníctva bol podľa nej procesný omyl a finančná pokuta 30-tisíc eur, ktorú udelil ÚVO, sa jej zdala privysoká.
Niektoré obce od uchádzačov verejných obstaraní v čase predkladania ponúk požadovali, aby mali vo vlastníctve pozemok. V iných prípadoch mali zase nadbytočnú požiadavku, aby záujemca už mal za sebou výstavbu bytovky financovanej zo Štátneho fondu rozvoja bývania, a to výhradne formou takzvanej "spätnej kúpy".
V niektorých súťažných podkladoch vyžadovali obce aj dodanie projektovej dokumentácie v takom krátkom čase po podpise zmluvy, že to mohol stihnúť len ten, ktorú ju mal dopredu pripravenú.
Z rozhodnutí ÚVO vyplýva, že viaceré obce sa dokonca v súvislosti s výstavbou nájomných bytov úplne vyhli zverejneniu súťaže a odkúpili bytové domy priamo. Odvolávali sa na výnimku zo zákona, ktorú možno uplatniť, ak ide o kúpu už existujúcej nehnuteľnosti. Nie však vtedy, ak sa na jej výstavbe podieľali napríklad poskytnutím pozemku alebo odsúhlasením projektovej dokumentácie.
Výnimku podľa ÚVO v rozpore so zákonom podobne použila aj Považská Bystrica, ktorá odkúpila od spoločnosti Hant Development obytný súbor na Kukučínovej ulici za 2,6 milióna eur.
Prednosta mestského úradu Anton Martaus uviedol, že použitie výnimky bolo natoľko jasné, že to nekonzultovali so žiadnym odborníkom a ani nikoho nepoverili, aby skúmal súlad so zákonom. Proti pokute 129-tisíc eur sa odvolali a momentálne sa o ňu s ÚVO súdia.
Keď ÚVO zakročil, zožal kritiku
Úrad pre verejné obstarávanie začal prekvitajúci biznis so sociálnymi nájomnými bytmi kontrolovať. Keď samosprávam rozdal pokuty v desiatkach až stovkách tisíc eur, začali sa búriť najmä starostovia s politickou príslušnosťou ku koaličným stranám a označili kontroly za nezákonné a účelové.
V OĽaNO a Sme rodina sa diskutuje o jednorazovom generálnom odpustení týchto prehreškov a pokút. Uvažujú o zavedení akejsi účelovej amnestie na zahladenie nekalostí pri biznise s nájomnými bytmi. O tomto pláne už Nadácia písala.
Amnestiu odôvodňujú koaličné strany najmä tým, že samosprávy postupovali tak, ako im odporučil Štátny fond rozvoja bývania. Keď sa však na to na tomto štátnom úrade pýtal odborník spolupracujúci s Nadáciou prostredníctvom infozákona, dostal odpoveď, že neexistuje žiadny dokument alebo odporúčanie, ktoré by označovalo postup obcí za legálny alebo možný.
Prepojenie konzultantov a zvýhodnených firiem
Biznis so sociálnymi nájomnými bytmi sprevádzajú ďalšie zvláštne okolnosti. Nadácia skontrolovala aj ďalšie projekty, ktoré neposudzoval ÚVO.
Pri tých, ktoré pre samosprávy manažovali súkromní konzultanti, sa opakujú rovnakí víťazi obstarávaní. Napríklad pri troch zákazkách, ktoré získala spoločnosť Strojstav, sa ako konzultanti opakujú Richard Tomík a Alexandra Tomíková z firmy Torvo.
"Ako kontaktná osoba iba zabezpečujem administráciu procesov verejného obstarávania a neexistuje žiadna súvislosť s tým, kto sa do neho prihlási," reagovala Tomíková. Dodala, že išlo o elektronickú aukciu, ktorú vyhodnocoval elektronický systém a teda nebolo možné ho ovplyvniť.
V siedmich prípadoch, kde vyhrala spoločnosť Tonex, zase obce konzultovali s firmou EPIC Partner.
Konateľ Tonexu Zoltán Varga vraví, že ide o náhodu: "Vyhrali sme, lebo sme predložili najlepšie ponuky." Nízku konkurenciu pri obstarávaniach vysvetľuje tým, že veľké stavebné firmy nemajú o tieto zákazky záujem. Dôvodom podľa neho je, že podmienky ŠFRB stanovujú maximálnu sumu, za akú sa má stavať a pre stavbárov je "na hranici prežitia".
Tam, kde obciam nájomné byty dodala spoločnosť F. A. A. C. Consulting zase verejné obstarávanie samosprávy konzultovali s Vratislavom Vetrákom, konateľom obchodnej spoločnosti Verea.
Pri väčšine uzatvorených zmlúv, ktoré ÚVO označil za nezákonné, vystupoval veľmi malý počet uchádzačov, išlo prevažne o jednu alebo dve zdanlivo konkurenčné ponuky. Išlo pritom o stavebné práce, pri ktorých je konkurencia na trhu vysoká.
Ešte pred rokmi istej obci výstavbu bytov bez verejného obstarávania ponúkala spoločnosť Innovia. V prezentácii pred obecnými poslancami tvrdila, že stačí rozhodnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom sa o tom rozhodne, obecné pozemky prenajmú spoločnosti Innovia, ktorá na nich postaví bytovky a obec ich spätne odkúpi.
V roku 2017 Innovia zanikla. Je bývalí konatelia Martin Krchňavý a Ľubomír Žabčík sú momentálne spoločníkmi v inej firme IC Holding, ktorá na sociálne nájomné byty so samosprávami uzatvorila zmluvy v celkovej hodnote 7,7 mil. eur bez DPH.
Obe firmy sú personálne prepojené aj cez súčasného riaditeľa divízie výstavby nájomných bytov IC Holdingu Miroslava Laurinca. Nadácia ho mailom požiadala o stanovisko, zatiaľ nereagoval.
Chýbajúca čestná súťaž
Z analýzy Nadácie vyplýva, že porušenia pravidiel čestnej súťaže neboli náhodné alebo nedbanlivostné. Išlo o systematický postup, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa súťaži na trhu stavebných spoločností, čo potvrdili aj viaceré rozhodnutia ÚVO.
Zdá sa, že konzultanti nastavovali podmienky súťaže tak, aby bola zabezpečená výhra konkrétnych spoločností. Prípadne priamo zástupcovia obchodných spoločností presviedčali zástupcov samospráv o správnosti nelegálneho postupu.
Nadácia poskytne svoju analýzu polícii, aby preverila možné podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní.
Nájomné byty majú pribúdať v tisíckach
Hnutie Sme rodina chce cez návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania presadiť masívnu výstavbu bytoviek. Do piatich rokov by malo pribudnúť 10-tisíc štátnych nájomných bytov. Sľubujú si od toho, že cena nájomného bývania sa zníži o 30 percent.
Vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý chce zámer podporiť aj novým stavebným zákonom, ktorý má urýchliť stavebné konania. Proti jeho návrhu sa búria samosprávy, ktoré majú prísť o časť kompetencií.
