Jedni meniť chcú a druhí musia. Koronakríza zatriasla pracovným trhom, pandemický odlev zamestnancov z najpostihnutejších odvetví sa začal už vlani v marci. Odvtedy len v cestovnom ruchu stratilo zamestnanie 40-tisíc ľudí.
V lete, po uvoľnení protipandemických opatrení, sa situácia zmenila. Napríklad kuchári a čašníci chýbajú viac než polovici gastroprevádzok a hľadajú sa veľmi ťažko. Dôvod - riziko straty zamestnania na ktoviekoľko mesiacov chce znovu podstúpiť len málokto. Podľa prieskumov návrat neplánuje až 70 percent čašníkov, kuchárov a pomocného personálu.
Pivári z Hellstorku škrtali prelietavých, General presedlal na plechovky Čítajte Na protipóle sú príbehy ľudí, ktorí prácu meniť nemusia, avšak chcú. Lebo si práve počas pandémie uvedomili, čo od svojho zamestnania očakávajú a aké majú priority. Zvažujú aj to, ako pandémiu zvládol, respektíve nezvládol ich súčasný zamestnávateľ.
Z prieskumu spoločnosti Microsoft na vzorke 30-tisíc zamestnancov z celého sveta vysvitlo, že 41 percent z nich sa chystá na zmenu zamestnania. Len v apríli k tomuto kroku pristúpili štyri milióny Američanov.
Ekonómovia už tomuto fenoménu stihli dať aj patričný názov - Great Resignation, čo v preklade znamená veľká rezignácia.
Podobným spôsobom podľa pracovných portálov premýšľa aj veľa Slovákov. INDEX prináša príbehy piatich ľudí, ktorí pre pandémiu svoju prácu zmenili alebo nad tým premýšľajú.
O kom sa v článku dočítate:
- O praktickej sestre, ktorá musela skončiť v kúpeľoch a teraz príležitostne pomáha pri testovaní.
- O profesionálnom trénerovi boxu, ktorý sa zaúča na vedúceho filiálky supermarketu Kaufland.
- O chyžnej zo Slovenska, ktorá každoročne trávi sedem mesiacov v južnom Tirolsku, teraz je však situácia neistá.
- O ítečkárovi, ktorému koronakríza otvorila oči a zistil, kde chce naozaj pracovať.
- O recepčnom, ktorý sa školí za poradcu v pobočke ČSOB.
Koniec práce v kúpeľoch
Daniela KRAKOVSKÁ (31) pracovala v kúpeľoch Lúčky na Liptove ako praktická sestra v balneocentre deväť rokov. Väčšinu klientov tvorili ľudia, ktorým lekár odporučil troj- či štvortýždňový liečebný pobyt, našli sa však aj víkendoví dovolenkári. O zákazníkov nemali núdzu.
Zmenilo sa to vlani v marci, keď sa na Slovensku objavili prvé prípady nákazy novým koronavírusom.
"Najprv sme fungovali s obmedzeným počtom klientov, od mája sme boli zavretí úplne. Poberali sme 80 percent platu, neskôr sme šli ešte nižšie, na 60 percent," spomína Daniela.
