V kalendári svieti štvrtý február 2006 a zraky celého sveta sa upierajú na Slovensko. Vo Vysokých Tatrách sa začínajú jubilejné XX. zimné olympijské hry, Poprad zaplavujú tisícky návštevníkov.
Počas priameho prenosu sa v zábere kamier ocitne aj Vladimír Mečiar. V očiach má slzy. V častých vyhláseniach pred začatím športového sviatku prízvukuje, že olympiáda je jeho dielo.
„Otec národa“ chcel takto osláviť a spropagovať samostatný slovenský štát. Aj priklepnutie organizácie olympiády Slovensku mu pomohlo k tomu, že sa v roku 2002 vrátil na premiérsky post.
Možno aj takto o budúcnosti sníval v roku 1997 vtedajší premiér Mečiar, keď definitívne potvrdzoval prihlášku Slovenska do boja o organizáciu zimných hier.
Realita (a aj tá politická) však bola podstatne iná. Kandidatúre Slovenska na organizovanie zimných olympijských hier 2006 sa venujeme v ďalšej časti seriálu Megalomanské projekty.
Poďme do toho
Nápad zorganizovať na Slovensku zimné olympijské hry vznikol niekedy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vysoké Tatry mali za sebou úspešné majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970 a dobré reakcie doma i v zahraničí otvárali diskusiu o tom, že Československo by dokázalo zabezpečiť aj najväčší zimný športový sviatok.
Tento nápad mal aj geopolitické zázemie – zimná olympiáda v roku 1984 mala pripadnúť štátu z východného bloku. Praha však napokon prihlášku za Tatry nepodala. Prečo, o tom sa doteraz vedú polemiky.
