Pred necelým rokom spor ohľadom prepadnutých eurofondov rozhádal vtedy ešte koaličné kolegyne, ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za Ľudí) a poslankyňu Európskeho parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú.
Bývalá členka strany SaS tvrdila, že Slovensko prišlo o viac ako miliardu eur, pretože ju slovenská vláda nepresunula na boj s koronakrízou.
Ministerka zvaľovala vinu za problém na neochotu kolegov vzdať sa voľných financií. Zároveň sa snažila zmierniť paniku s tým, že neminuté prostriedky má Slovensko k dispozícii až do konca roka 2023.
Ukazuje sa, že do reality sa viac trafila Ďuriš Nicholsonová. Podľa zistení INDEXU totiž vláda neoficiálne prosí Európsku komisiu o výnimku pre nevyčerpanú miliardu.
Navyše, Slovensko môže prísť aj o ďalší veľký balík peňazí z EÚ a bezproblémový nebude ani začiatok čerpania nového eurofondového obdobia.
Prepadla miliarda eur? O čo ide v spore europoslankyne s ministerkou Čítajte Príde Slovensko o miliardu?
Vlaňajší spor sa týkal peňazí z Fondu regionálneho rozvoja (EFRR) – z celkových 7,14 miliardy eur boli začiatkom roka 2021 vyčerpané len dve miliardy a zmluvne zabezpečených bolo okolo 75 percent.
Voľné peniaze vo výške 1,78 miliardy eur tak bolo možné okamžite použiť na boj s koronakrízou. Stačilo ich presunúť do Európskeho sociálneho fondu, ktorý v čase pandémie sanoval štátne finančné stimuly, a tak vykazoval solídne čerpanie.
K presunu peňazí však nedošlo. Remišová to najprv pripísala neochote ostatných vládnych rezortov, no krátko nato na sociálnej sieti vyjadrila, že presun všetkých voľných prostriedkov na boj s koronou považuje za krátkozraké riešenie. Očakávala, že vzhľadom na vakcináciu sa pandémia čoskoro skončí a presun peňazí by výrazne skresal podporu zotavujúcej sa ekonomiky.
Firmy a startupy si rozdelia 630 miliónov eur. Kto získa peniaze z plánu obnovy? Čítajte Momentálne však Slovensko čelí už štvrtej vlne covidovej pandémie a zaočkovaná je stále len polovica populácie. Z nevyčerpaných prostriedkov v EFRR takmer nič neubudlo. Práve naopak, voľné financie sa zvýšili.
Európska únia totiž Slovensku na boj s koronou poslala ešte pol miliardy eur z balíka REACT-EU, ktorý sa rozdelil medzi jednotlivé fondy, teda aj EFRR. Nezazmluvnená preto ostáva takmer miliarda eur a reálne vyčerpaných nie je viac ako 40 percent prostriedkov.
„Všetky rezorty, ktorých sa Fond regionálneho rozvoja týka, sa zaviazali, že peniaze minúť dokážu. Verím, že to tak bude,“ vraví aj po roku Remišová.
Podľa Ďuriš Nicholsonovej Slovensko peniaze ani náhodou nevyčerpá. „V novembri za mnou prišiel minister Krajniak a pýtal sa ma, či by som sa v Komisii neprihovorila za to, aby Slovensko mohlo získať výnimku na dodatočný presun spomínanej miliardy,“ tvrdí europoslankyňa pre INDEX. S tým, že presvedčiť komisárov sa pokúšala, no bez úspechu.
Fakt, že slovenská vláda sa snaží o presun peňazí, potvrdil INDEXU aj ďalší dôveryhodný zdroj.
Boja sa chýb aj verejného obstarávania
Remišovej rezort je priamo zodpovedný za jednu zo schém financovaných z EFRR, a to Integrovaný regionálny operačný program (IROP). Čerpanie dva roky pred ukončením ani v ňom nedosahuje viac ako 39 percent. Ministerka v tom problém nevidí – s odôvodnením, že zmluvne zabezpečených je vyše 90 percent prostriedkov.
Podľa europoslankyne Ďuriš Nicholsonovej vysoká zazmluvnenosť neznamená, že Slovensko o peniaze nepríde. Od zmluvy sa dá jednoducho odstúpiť, pričom mnohí žiadatelia tak z obáv, že prostriedky nestihnú vyčerpať, aj robia.
„Boja sa, že kontrola po rokoch objaví pochybenie a oni budú musieť prostriedky vracať z vlastného. Rovnako ich odrádza dĺžka verejného obstarávania, na ktorej sa napriek predvolebným sľubom pani ministerky nič nezmenilo,“ tvrdí Nicholsonová.
Právna úprava, ktorá by mala zásadne zjednodušiť a skrátiť bežne aj dvojročný proces verejného obstarávania, ešte stále neprešla parlamentom. Ministerstvo investícií (MIRRI) očakáva, že sa tak stane do jari. To už však môže byť neskoro.
Majú odstúpiť od zmluvy
Žiadateľom sťažuje situáciu aj rastúca inflácia. Ak projekt naceňovali pred rokom, v súčasnosti im už požadovaná suma nemusí stačiť.
Tomuto problému čelí aj nezisková organizácia Depaul Slovensko, ktorá pomáha ľuďom bez domova. O eurofondy z IROP na dokončenie rekonštrukcie nocľahárne sa uchádzali ešte v roku 2019.
Dnes už vedia, že s pôvodnou sumou – viac ako 1,5 milióna eur – to nezvládnu. „V decembri sme nanovo urobili výkaz-výmer podľa aktuálnych cien a rekonštrukcia sa vyšplhala na vyše 1,9 milióna eur,“ hovorí riaditeľ neziskovej organizácie Jozef Kákoš.
Okamžite na to podľa neho upozornili MIRRI a navrhli viacero riešení: „Chceli sme uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorý by nám zvýšil nenávratný finančný príspevok, alebo poľaviť z merateľných ukazovateľov s tým, že by sa časť rekonštrukcie nezrealizovala, napríklad by sme budovu nezateplili.“
Odpoveď Remišovej rezortu bola jednoznačná – výdavky nad rámec zmluvy nie sú oprávnené, čiže ich musí uhradiť neziskovka. Ak projekt za takýchto podmienok nedokážu dokončiť, majú odstúpiť od zmluvy.
Ďalší problém je, že peniaze treba vyčerpať do konca budúceho roka. Podľa Kákoša je to šibeničný termín, ktorý sa dá stihnúť len v prípade, ak začaté verejné obstarávanie prebehne bez zádrhov a nebude sa zbytočne naťahovať.
Meškajú aj iné programy
S čerpaním eurofondov nezaostáva len IROP. Ukazujú to najaktuálnejšie údaje, ktoré zverejnil Úrad vlády SR v decembri.
Zazmluvnenosť v jednotlivých operačných programoch síce dosahuje viac ako 80 percent, no podiel čerpania je väčšinou alarmujúco nízky. Viac ako polovica prostriedkov je zatiaľ vyčerpaná len v štyroch z deviatich programov.
Remišová argumentuje, že za jej pôsobenia zatiaľ neprepadlo ani euro. To je pravda, ale za minulý rok bolo podľa pravidiel Európskej komisie potrebné vyčerpať iba jednu miliardu eur.
Takmer identickú sumu musí Slovensko minúť aj v tomto roku. A ozajstný problém môže nastať v roku 2023, keď treba „absorbovať“ zvyšných šesť miliárd eur. Čo sa vzhľadom na súčasný stav zdá byť nereálne.
Šéfka ministerstva investícií hovorí, že o nerovnom rozdelení financií na jednotlivé roky podľa rozhodla ešte bývalá vláda Roberta Fica (Smer). A tvrdí, že súčasné ministerstvo ako centrálny koordinačný orgán veľa možností na nápravu nemá.
Podľa nej môže len odporučiť rezortom, aby čerpali viac peňazí, pripravili náhradné projekty a vývoj v operačných programoch každé tri mesiace kontrolovali.
„Pevne verím, a zaviazali sa k tomu aj všetky ministerstvá zodpovedné za operačné programy, že vyčerpáme peniaze do posledného eura,“ dodáva Remišová.
Európska komisia až taká optimistická nie je. Podľa stanoviska, ktoré poslala INDEXU, sa síce čerpanie eurofondov zlepšilo, avšak dočerpanie prostriedkov aj tak považuje za výzvu.
Pohľad zvnútra: Slovensko nechápe zmysel eurofondov
Podľa bývalého analytika ministerstva investícií (jeho meno máme v redakcii) je zle nastavený celý systém eurofondov. Za problém považuje to, že na starosti ich majú rovnakí ľudia ako pred 20 rokmi.
Preto, ak sa aj podarí všetko dočerpať, pravdepodobne to pôjde na úkor kvality podporených projektov, prípadne ich súladu s európskou víziou, ktorou je znižovanie regionálnych rozdielov, zefektívnenie voľného trhu a podpora zelených investícií.
„Na Slovensku namiesto toho už roky staviame cesty, námestia a podobne. Inými slovami, veci, ktoré nenapĺňajú definíciu európskej pridanej hodnoty,“ vysvetľuje zdroj INDEXU.
Problém vidí aj v tom, že eurofondy na Slovensku nahrádzajú verejné investície, teda prostriedky zo štátneho rozpočtu, čo však nemá byť ich úlohou: „Až 60 až 70 percent verejných investícií Slovenska je hradených z európskych peňazí.“
Kritika z Bruselu
Navyše, už pred rokom sa začalo nové eurofondové programovacie obdobie na roky 2021 až 2027, z ktorého má Slovensko k dispozícii ďalších 13 miliárd eur. Zatiaľ však nemá Európskou komisiou schválené ani základné dokumenty – partnerskú dohodu a operačný program, bez ktorých čerpanie prostriedkov nie je možné. Vytvoriť ich je úlohou Remišovej ministerstva.
Podľa Remišovej sa slovenskí úradníci v neformálnych konzultáciách s bruselskými kolegami rozchádzajú len v dvoch bodoch – vo výške alokácie pre rómske komunity a pre Bratislavský kraj.
Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) chce do marginalizovaných skupín investovať pol miliardy eur, Európska komisia žiada trojnásobok. „Nemôžeme priorizovať jeden problém nad všetky ostatné, ktorým Slovensko čelí,“ tvrdí ministerka.
Pre Európsku úniu ide o citlivú tému. Stav v rómskych osadách v Drieňovci, Dobšinej a Trebišove mohli europoslanci vidieť vlani v novembri na vlastné oči. Zaviedla ich tam Lucia Ďuriš Nicholsonová, aby im ukázala, ako Slovensko zlyháva v čerpaní eurofondov na pomoc sociálne slabším.
Čo sa týka Bratislavského kraja, ak by došlo k zvýšeniu investičnej pomoci o desať percent tak, ako to žiada slovenská vláda, región s najvyššou životnou úrovňou by získal takmer rovnaké peniaze ako ostatné, menej rozvinuté.
Slabo pripravené dokumenty
Z komunikácie medzi MIRRI a Európskou komisiou, ktorú má INDEX k dispozícii, je jasné, že problémov pri príprave nových eurofondov je viac, než pripúšťa Remišová.
Bruselskí úradníci na poslednej decembrovej verzii kľúčových dokumentov kritizovali ich zlú štruktúru, chýbajúce ciele a zodpovedné orgány na regionálnej úrovni. Zároveň upozornili, že dokument ani zďaleka nemá finálnu podobu, čo môže ohroziť rýchlosť čerpania nových eurofondov.
Problém so štruktúrou dokumentu potvrdzuje aj Mária Machajdíková z nadácie SOCIA, ktorá je členom partnerskej skupiny pre čerpanie eurofondov.
Októbrovej verzii Partnerskej dohody, ktorú ako poslednú dostali k nahliadnutiu, podľa nej chýbali merateľné ciele aj ukazovatele, nehovoriac o operačnom programe.
„Často sa v ňom opakovali veci, ktoré už sú v partnerskej dohode, čo zbytočne zaberá miesto. Obsahoval dlhé vysvetlenia, ktoré ale od nás komisia nevyžaduje,“ hovorí.
Navyše, aj keď SOCIA pri tvorbe eurofondových dokumentov zastupuje tretí sektor, o reakcii komisie na posledné zaslané drafty (v novembri a decembri), ich nikto neinformoval.
„Určite nie je jednoduché texty zakaždým prekladať do slovenčiny. Ale bolo by minimálne slušné nás informovať, že prebiehajú konzultácie s komisiou a čoho konkrétne sa týkajú,“ mieni Machajdíková.
Čakanie na Úniu
Remišová zdôvodňuje sklz v príprave dokumentov tým, že jej rezort musel do konca júna čakať na schválenie európskej eurofondovej legislatívy.
Podľa exanalytika MIRRI však detaily boli známe dávno predtým a úradníci to dobre vedeli: „Samo ministerstvo si predsa dalo záväzok, že fondy bude využívať deň po schválení európskej legislatívy. Už sme však rok stratili.“
Ministerka tvrdí, že aktuálnou prioritou sú nedočerpané eurofondy z predchádzajúceho obdobia a tiež plán obnovy. Zároveň dodáva, že schválenú novú partnerskú dohodu má doteraz len jediný štát v EÚ, a to Grécko.
To je síce pravda, no v procese formálneho schvaľovania je už ďalších dvanásť krajín vrátane všetkých susedov Slovenska. Znamená to, že zelenú na spustenie nových eurofondov od Európskej komisie dostanú najneskôr na jar.
MIRRI to chce stihnúť ešte tento polrok. Či sa mu to podarí, je otázne. „Rezort investícií nemá premyslené fundamentálne veci ohľadom fungovania eurofondov,“ tvrdí bývalý analytik ministerstva.
