V auguste 2018 médiá informovali o veľkej razii na bratislavskom okresnom úrade. NAKA vtedy zadržala sedem ľudí z odboru starostlivosti o životné prostredie, vrátane jeho šéfky.
Dôvodom boli podozrenia z brania úplatkov za kladné stanoviská k developerským projektom a pranie takto získaných peňazí.
Po viac ako troch rokoch sa kauza blíži ku koncu. Špecializovaný trestný súd zatiaľ pre trestné činy nepriamej korupcie, dávania a prijímania úplatku a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti odsúdil osem ľudí.
Proces s údajnými hlavnými organizátormi Rastislavom Žitným a Branislavom Ranincom sa začal vo februári. Pojednávania sú naplánované do 8. apríla. Obžalované sú aj firmy, ktorým hrozia veľké pokuty. Tú, kam tiekli najväčšie úplatky im vraj ukradli.
Tomáš Weis, bývalý sponzor Mosta-Híd, ktorý po zadržaní začal s políciou spolupracovať a pomohol rozpliesť celú sieť, nateraz obžalovaný nie je. Pravdepodobne bude súdený po uzavretí ostatných prípadov, kde pôsobí ako svedok.
Si boss alebo Boh? Nahrávka hovorí o delení úplatkov v štátnych lesoch Čítajte Ako skončia organizátori?
V apríli by mal súd rozhodnúť aj o hlavách celého systému, bývalom vicestarostovi Rače Rastislavovi Žitnom a Branislavovi Ranincovi. Svoju vinu odmietajú.
Spolu s nimi sú obžalované tri právnické osoby. Obžaloba zachytáva celkovo deväť skutkov. Úplatky v nich dosiahli takmer 400-tisíc eur.
Žitnému hrozí za prijímanie úplatku z pozície verejného činiteľa päť až 12 rokov väzenia.
Raninec je obžalovaný z obzvlášť závažných zločinov prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, keďže zločiny mala páchať ním organizovaná skupina. V jeho prípade išlo o väčšie čiastky peňazí, pričom zločinu sa takisto dopustil z pozície verejného činiteľa. Za každý z trestných činov mu tak hrozí 7 až 12 rokov väzenia.
Firmu im vraj ukradli
Trojica obžalovaných firiem – Devinex, Prita a E-aukcie - mali rovnako prijímať úplatky a legalizovať ich cez mandátne zmluvy. Súd môže v prípade odsúdenia právnickej osobe nariadiť pokutu alebo ju dokonca zrušiť.
V spoločnosti E-aukcie, do ktorej podľa obžaloby tiekol aj takmer 300-tisícový úplatok, však prišlo k zvláštnym zmenám vo vlastníckej štruktúre. Pôvodne ju vlastnil odsúdený Vladimír Morgoš prostredníctvom londýnskej schránkovej spoločnosti Zenith Commerce. Krátko po razii na Okresnom úrade sa majiteľom schránky a teda aj firmy E-aukcie stal Ivan Cvik.
Neskôr, v čase, keď bola firma obžalovaná, si v nej Ivan Cvik zriadil záložné právo vo výške 118-tisíc eur. A o dva mesiace na to Zenith Commerce stratil vlastníctvo vo firme E-aukcie v prospech seyschelská schránka Capricorned LTD, za ktorú vystupuje Bulhar Botyo Zdravkov Sretenov.
Vladimír Morgoš sa pre Hospodárske noviny vyjadril, že o majetkové účasti vo viacerých bratislavských firmách s miliónovými majetkami ho pripravili na základe falošných listín.
Rovnakým spôsobom vraj prišiel aj o firmu Lanova, ktorá predala lukratívne pozemky v centre Ružinova v účtovnej hodnote takmer 1,5 milióna eur.
Ďalšie cenné pozemky v trhovej hodnote prevyšujúcej 10 miliónov eur vlastnila Zenith Commerce cez majoritný podiel vo firme Finpoint Družstvo.
Zmena vlastníckej štruktúry firmy E-aukcie (zdroj: Nadácia Zastavme korupciu)Príbeh o ukradnutých majetkoch v čase blížiaceho sa rozsudku a finančného trestu otvára otázky, či sa aktéri kauzy takýmto spôsobom nesnažia peniaze schovať pred štátom.
Môže tomu nasvedčovať aj ďalšie zistenie. Bulhar Botyo Zdravkov Sretenov, ktorý mal na základe falošných dokumentov odcudziť firmy s rozsiahlym majetkom nie je pre Raninca s Morgošom neznáma postava.
Od marca 2015 do februára 2019 pôsobil Sretenov v Ranincovej firme Finpoint družstvo, bol podpredsedom predstavenstva. Predsedom bol vtedy Vladimír Morgoš, neskôr ho nahradil Raninec.
Kto je Ivan Cvik?
- Ivan Cvik sa v minulosti objavil pri Kočnerovej zmenkovej kauze. Na súde vypovedal ako svedok predvolaný prokurátorom Jánom Šantom
- V minulosti bol právoplatne odsúdený za ekonomické trestné činy
- Pôsobil ako príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS)
- Tvrdí, že vlastní firmu Maximus družstvo a zbiera informácie, ktoré následne analyzuje, ako predseda predstavenstva v nej vystupuje Branislav Raninec, v minulosti v predstavenstve figuroval aj Vladimír Morgoš
Zmeny nastali aj vo firme Prita. Väčšinových 60 percent vlastnilo Finpoint družstvo, zvyšných 40 percent patrilo Morgošovi cez londýnsku schránku Zenith Commerce.
V novembri minulého roka však Finpoint z firmy odišiel a jeho podiel prebral Libor Hrbík. V schránke Zenith Commerce je od decembra 2018 vlastníkom Ivan Cvik, kým Morgoš z nej odišiel.
Prípad plný kajúcnikov
Väčšina menších aktérov tejto kauzy už svoj trest pozná. Od roku 2019 Špecializovaný trestný súd vyhlásil vo veci osem rozsudkov. Vinnými uznal doteraz osem osôb a jednu firmu.
Okrem jedného odsúdeného sa všetci ku svojmu konaniu priznali. Developeri, úradníci aj majitelia firiem, ktoré úplatky prali, uzavreli s prokurátormi dohody o vine a treste. Rozsudky sú teda právoplatné.
Prvými odsúdenými v kauze boli bývalý sudca Pavol Bagin a konateľka firmy e-c-o Dagmar Boršošová. Bagin je tiež konateľom veľkej realitnej firmy Iuris Invest.
Podľa výpovede Tomáša Weisa bol Bagin autorom tabuľky, ktorá určovala výšku úplatkov za schválenie jednotlivých dokumentov na úrade. Sám pritom vybavoval povolenia pre viaceré developerské projekty firmy Iuris Invest.
Nadácia Zastavme korupciu o tom informovala v spolupráci s portálom aktuality.sk začiatkom roka 2019. V reakcii na otázky vtedy odpovedal, že 95% obvinení je nepravdivých.
O desať mesiacov neskôr bol Pavol Bagin odsúdený. Podľa rozsudku sa mal stretnúť v Národnom tenisovom centre s Rastislavom Žitným. Bývalý člen a bratislavský funkcionár Mosta-híd pôsobil v Rači ako vicestarosta počas starostovania Petra Pilinského, ktorý sa chystá kandidovať aj v nadchádzajúcich voľbách.
V Národnom tenisovom centre Bagin so Žitným podľa rozsudku prerokovali žiadosť o kladné stanovisko odboru životného prostredia k výstavbe projektu Bystrická, v ktorom je štvrtinovým vlastníkom. Sľúbil mu úplatok 10- tisíc eur za to, že Žitný vybaví kladné rozhodnutie u šéfky odboru starostlivosti o životné prostredie na okresnom úrade, Miroslavy Gregorovej.
V druhom prípade Bagin a Boršošová vybavovali kladné stanovisko k projektu Nido2. V tomto prípade podľa rozsudku sľúbili Žitnému úplatok 20-tisíc eur vo forme zľavy z bytu v komplexe Nido1. Bagin aj Bartošová boli odsúdení za nepriamu korupciu. Dostali trest sedem- a päťtisíc eur.
V ďalšom prípade bola odsúdená Zuzana H., ktorá konala za developerskú firmu Land Residential. Úplatok 1500 eur mala zaplatiť za kladné povolenie pre projekt Palisády 43. Realizovaný bol prostredníctvom mandátnej zmluvy s firmou Devinex, ktorá patrí Branislavovi Ranincovi (ten na rozsudok ešte len čaká). Zuzana H. dostala pokutu štyritisíc eur.
V prípade projektu Vinohrady sa rovnaká schéma zrealizovala mandátnou zmuvou za 1500 eur medzi developerom BB Finance a spoločnosťou Prita, ktorej konateľom bol v tom čase Vladimír Morgoš. Osoba konajúca v mene developera dostala trest 6000 eur.
Úplatky pomohli aj projektu Polyfunkčné centrum Einsteinova. Odsúdený sú v tomto prípade Boris Randa a jeho firma Solis. Za kladné vybavenie žiadosti pre firmy, ktoré zastupoval, zaplatil vo svojom mene a v mene firmy dokopy 295 200 eur. Priznal sa a s prokurátorom sa dohodol na treste 12- a 15-tisíc eur, ktoré musí zaplatiť on a firma Solis.
Odsúdená je už aj Miroslava Gregorová, ktorá na úrade zabezpečovala kladné stanoviská k projektom. Po priznaní sa dostala trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou päť rokov, pokutu 25-tisíc eur a prepadnutie 41-tisíc eur, ktoré mala získať trestnou činnosťou. Navyše, v štátnej správe nesmie pôsobiť sedem rokov.
Jej podriadený Pavol Beňuška, ktorý podklady pripravoval, rovnako dostal tri roky s päťročnou podmienkou, avšak finančný trest len päťtisíc eur.
Úplatok cez notára
Jeden z rozsudkov popisuje aj kuriózny prípad. Peter Sedlačko za spoločnosť Petring sa mal s Branislavom Ranincom, ktorý ešte nie je odsúdený, dohodnúť na odovzdaní úplatku prostredníctvom notárskeho úradu.
V notárskej zápisnici sa hovorí o tom, že Sedlačko mal vložiť do notárskej úschovy 30-tisíc eur a následne po kladnom vydaní stanoviska k jeho projektu, mali byť poslané prostriedky na účet spoločnosti Prita, s ktorou mal uzavretú mandátnu zmluvu.
V prípade Vladimíra Morgoša, ktorý bol konateľom spoločnosti Prita, bolo zdokumentovaných päť skutkov prijímania úplatku a prania špinavých peňazí, za ktoré bol odsúdený na podmienečný trest tri roky s odkladom päť rokov a peňažný trest 10-tisíc eur.
