Státisícové pokuty rozdal Úrad pre verejné obstarávanie samosprávam za to, že pri výstavbe nájomných bytov porušovali zákon. Podľa zistení úradu sa o zákazky riadne nesúťažilo, v mnohých prípadoch boli šité na mieru konkrétneho developera.
Obce, ktoré sankcie už uhradili, majú smolu. Tým ostatným svitá nádej, že im štát pohľadávku odpustí. V parlamente totiž prešiel do druhého čítania návrh, ktorý to umožní.
Problém s nájomnými bytmi trvá už niekoľko rokov. Od roku 2017 dostali obce a mestá pokuty dohromady za zhruba milión eur. Najvyššiu malo zaplatiť mesto Šaľa - 340-tisíc eur, nasleduje Považská Bystrica - 129-tisíc eur.
ÚVO, ktorý kontroluje tendre, nemal pri pokutovaní veľký manévrovací priestor. Výška pokuty je zákonom stanovená na päť percent z nadobúdacej hodnoty nájomných bytoviek.
Nezaradený poslanec Jozef Šimko (predtým ĽSNS) predložil do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá to mení. Vláda bude môcť na návrh ministerstva financií odpustiť samosprávam dlh, ktorý im vznikol, keď nezaplatili pokuty.
Taktiež ÚVO nebude musieť uložiť pokutu a jej výška nebude zákonom pevne stanovená. Úrad sa podľa závažnosti pochybenia môže rozhodnúť, že uloží aj menej ako súčasných päť percent.
S opozíciou hlasovala Sme rodina
"Cieľom je riešiť niektoré z dôsledkov, ktoré tento problém spôsobil," zdôvodňuje v návrhu Šimko, ktorý je aj primátorom Rimavskej Soboty. Niektorým samosprávam podľa neho hrozí nútená správa a zastavenie ďalších rozvojových aktivít.
"Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, keďže v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou," dodáva.
Novelu posunul parlament do druhého čítania, kde sa o nej definitívne rozhodne. Okrem opozície hlasovali za návrh Sme rodina aj nezaradení poslanci, s výnimkou Tomáša Valáška. Poslanci za OĽaNO sa zdržali, prípadne nehlasovali.
Poslankyňa Monika Kavecká z OĽaNO, ktorá má sama ako starostka Kuneradu ťažkosti pre nájomné byty, sa na hlasovaní podľa výpisu Národnej rady nezúčastnila.
Kunerad dostal pokutu a Kaveckú pre podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní vyšetruje polícia. Prokuratúra najskôr jej obvinenie zrušila, ale vyšetrovateľ ho podľa posledných medializovaných informácií znovu vzniesol.
Politici už raz o generálnom pardóne obciam uvažovali. Vtedy to však neprešlo. S postupom nesúhlasil ani ÚVO, považoval ho za nesystémový.
Poďla ÚVO je aj súčasný legislatívny návrh v rozpore s európskou smernicou. "Pre ÚVO je neakceptovateľný aj preto, že zavádza svojvôľu kontrolného orgánu ukladať pokuty, zasahuje a oslabuje jeho represívnu úlohu," konštatovala hovorkyňa Jana Zvončeková.
Úrad tiež nesúhlasí s odpúšťaním pohľadávky, ktorá vznikla uložením pokuty.
"Optiku tejto amnestie bude možné ako precedens pro futuro nepredvídateľne použiť na akékoľvek 'hromadné' projekty financované z dotačných schém," dodala.
Polícia nekoná
Obstarávanie nájomných bytov analyzovala aj Nadácia Zastavme korupciu. Pred rokom skontrolovala 39 projektov, zistila pri nich napríklad, že obce ešte pred vyhlásením obstarávaní uzatvárali s dohodnutými spoločnosťami nájomné alebo kúpne zmluvy na stavebné pozemky. Ich dispozíciu následne požadovali od uchádzačov v súťaži, preto podmienku dokázali splniť len dohodnuté firmy.
Zákazky vyhrávali rovnaké firmy často bez stavebnej alebo developerskej histórie.
"V mnohých prípadoch verejnú súťaž mestá a obce len predstierali a na obchádzanie zákona používali rovnaké schémy," upozornil vtedy právnik a odborník na verejné obstarávanie Miroslav Cák.
Nadácia Zastavme korupciu preto v auguste podala trestné oznámenie pre podozrenia z machinácií pri obstarávaní nájomných bytov. Podkladom na podnet sú zistenia nadácie, podľa ktorých samosprávy v desiatkach prípadov vyhlasovali verejné súťaže s vopred určeným víťazom.
Po štyroch mesiacoch policajné prezídium oznámilo, že trestné oznámenie rozčlenilo na viaceré skutky. Dalo ich preveriť viac než dvadsiatke okresných riaditeľstiev v mestách po celom Slovensku. Viaceré z nich vec presunuli na obvodné riaditeľstvá.
Len z polície z Trenčína odpísali, že pre podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní začali trestné stíhanie v ôsmich obciach. Z mnohých ďalších policajných staníc prišla odpoveď, že trestné oznámenie odmietli, často preto, lebo sa polícii nepodarilo vyčísliť možnú škodu.
Polícia má so škodou problém
Ak starosta alebo primátor nastaví kritériá súťaže tak, že vyhrá konkrétna firma, polícia má všeobecne problém začať stíhanie pre machinácie vo verejnom obstarávaní. Je totiž nevyhnutné dokázať výšku škody, ktorú spôsobil, prípadne prospechu pre víťazného uchádzača. Na to, ako sa stanovuje výška škody, sú rôzne právne názory, čo komplikuje trestné stíhanie.
Navyše, koalícia nedávno uvoľnila pravidlá na verejné obstarávanie tak, aby mohlo Slovensko rýchlejšie čerpať eurofondy a stavať nájomné byty, ktoré má Sme rodina v programe.
Slovensko za to sľúbilo Európskej komisii, že bude prísnejšie postihovať nečestné praktiky pri verejnom obstarávaní. Pôvodne to mal riešiť vládny návrh nového Trestného zákona. Aby to však platilo súbežne s novým zákonom o verejnom obstarávaní (1. 4. 2022), chcela koalícia postihy v Trestnom zákone upraviť rýchlejšie cez poslaneckú novelu.
Návrh okrem iného obsahoval, že škoda sa stanoví podľa ceny v zmluve medzi obstarávateľom a dodávateľom alebo podľa predpokladanej hodnoty zákazky. Návrh prešiel do druhého čítania a potom sa zasekol.
Ako potvrdil jeden z predkladateľov - Lukáš Kyselica (OĽaNO), v koalícii na ňom stále nie je zhoda. Niektorí ministri a vládni poslanci sa obávajú, že by stíhanie mohlo hroziť aj v banálnych prípadoch, keď sa nikto na zákazke neobohatil a ani nevzal úplatok.
