V areáli dnešného priemyselného parku v obci Koš medzi Novákmi a Prievidzou sa kedysi vyrábali betónové skruže. Dnes tam pôsobí firma Unipas, ktorá podniká v strojárstve a biznise so skladateľnými kontajnermi.
Na Slovensku ich nepredáva, odberateľov má v Austrálii, Japonsku aj v USA. V budúcnosti chce posilniť aj predaj na európskom kontinente. Expanzia je súčasťou novej vízie, ktorá má firme pomôcť vyrovnať sa s dosahmi koronakrízy.
Rodinnú firmu s 30-ročnou históriou covidová pandémia výrazne priškrtila. Aby uživila nevyužitú produkčnú kapacitu, rozšírila portfólio o skladateľné lavičky a zmenila dlhoročnú obchodnú stratégiu.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť Unipas je nominovaná v kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Spojenie s austrálskym Slovákom
Unipas založili Ferdinand Kara s manželkou Antóniou na sklonku roka 1992. K výrobe kontajnerov sa dostali viac-menej náhodou.
Ferdinand Kara za socializmu pôsobil ako stredoškolský profesor na strednej priemyselnej škole v Handlovej, vyučoval elektrotechniku a strojárstvo. V roku 1984 dostal pracovnú ponuku zo žilinského štátneho podniku Oceľové konštrukcie, ktorá mala v Handlovej odštepný závod.
Podnik vyrábal tlakové nádoby, výmenníky tepla a jej strojárska odnož sa zameriavala na konštrukcie umakartových jadier v panelákových bytoch. Ferdinand Kara sa v štátnej firme stal strojárskym inžinierom, získal praktické skúsenosti a kontakty.
Život mu zmenil dnes už nebohý Ladislav Štefan Karpíšek. Meno rodáka zo Sabinova, ktorý vyrastal v Kremnici a Prahe, je pre Slovákov zrejme neznáme, ale ide o významného vynálezcu, ktorý v 50. rokoch emigroval do Austrálie pred komunistickou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).
V exile v Sydney založil spoločnosť Technosearch a získal 1200 patentov, od rotačného spaľovacieho motora, pasového dopravníka až po skladateľný prepravný kontajner. Ten mu priniesol najväčší úspech v podnikaní a doteraz je aj základným kameňom podnikania Unipasu.
Vynálezca sa nechcel uspokojiť s austrálskym trhom, veľký potenciál pre odbyt videl v Európe. Keďže nároky logistiky na čas a náklady boli privysoké, hľadal obchodného partnera, ktorý by mu na starom kontinente pomohol s výrobou kontajnerov. Na odporúčanie známych oslovil Ferdinanda Karu.
Slováci vyvinuli hasiacu trubicu. Používa ju polícia v Miami Čítajte "Sadli si ľudsky a spoločne rozbehli firmu. Karpíšek nám dával zákazky a my sme vyrábali," spomína si Maroš Kara, syn zakladateľa Unipasu. Vo firme je od úplného začiatku od roku 1992, zhodou okolností sa vtedy vrátil z vojenčiny. Keďže otec sa už z vedenia rodinného podniku stiahol, Maroš Kara je jej šéfom.
V roku 2008 sa Unipas od Štefana Karpíšeka oddelil. Podľa Maroša Karu spravil slovenský vynálezca v Austrálii niekoľko zlých finančných rozhodnutí a finančná kríza položila jeho biznis na kolená.
Slovenská firma, ktorá závisela od jeho objednávok, bola finančne zdravá a ťažili ju len Karpíškove nezaplatené faktúry. Napokon sa dohodli na ich urovnaní, Karpíšek prenechal Unipasu patenty na výrobu kontajnerov, a to aj bez nároku na tantiémy.
Karovcom toto rozhodnutie rozviazalo ruky (mimochodom, ich austrálsky obchodný partner pre finančné problémy a pokročilý vek aj tak skončil s podnikaním). Dostali sa k priamym kontaktom na odberateľov, s ktorými predtým spolupracovali cez Karpíška. Unipas si mohol nastaviť vlastnú obchodnú stratégiu a cenotvorbu, ktorá odbúrala províziu sprostredkovateľa.
