Bratislavská rafinéria Slovnaft je už niekoľko týždňov predmetom politických debát. Pre vysoké ceny benzínu a nafty ministerstvo financií zvažuje, že cenotvorbu podniku, ktorý ovláda väčšina slovenských čerpačiek, podrobí väčšej kontrole. Firme, ktorá patrí do maďarského koncernu MOL, od januára desaťnásobne vzrástli marže.
V hre je tiež zníženie DPH na pohonné látky. Toto opatrenie nedávno zaviedlo Poľsko, hoci problém s drahým benzínom a naftou tým vyriešilo len dočasne.
Ďalšou možnosťou je administratívne zastropovanie cien podľa vzoru Maďarska. Generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi však tvrdí, že je to "veľmi nebezpečná cesta", ktorá povedie k výpadkom v zásobovaní pohonnými látkami.

Navyše ide o reguláciu, ktorej ukončenie je politicky náročná disciplína. Napríklad v Slovinsku zaviedli cenový strop dočasne v marci. Po jeho zrušení pred dvomi týždňami však ceny okamžite vystrelili nahor. Vláda v snahe upokojiť vodičov (a teda aj voličov) preto zaviedla cenový strop pred pár dňami opäť na kompromisnej cene 1,56 eura za liter benzínu a 1,668 eura za liter nafty.
Po rozpútaní vojny na Ukrajine sa diskutuje aj o odstrihnutí Európskej únie od ruskej ropy. Maďarsko a Slovensko lobujú za prechodné dvoj- až trojročné obdobie, počas ktorého by sa MOL a Slovnaft technologicky adaptovali na iný typ ropy. V súčasnosti spracúvajú takmer výlučne ťažkú uralskú ropu.
Ako rýchlo sa dokáže Slovnaft prispôsobiť vypnutiu ruskej ropy? Aké investície si to vyžiada? INDEX analyzuje štyri hlavné problémy, pred ktorými stojí slovenská rafinéria a jej maďarská materská skupina.
Problém číslo 1: Úzke chorvátske hrdlo
Z ropovodu Družba berú ruskú ropu dve rafinérie MOL, Slovnaft v Bratislave a Duna v Százhalombatte, ako aj české závody Unipetrolu, ktorý patrí poľskej skupine PKN Orlen.